Ja nemôžem z toho krpca... som s ním málo, tak to prežívam stále :)

Práve som ho uložila do postele, tentokrát s tematikou "indiáni". Ukladanie do postele vyzerá tak, že ide na nočník, potom na seba navlečie výstroj (v tomto prípade popruhy s tulcom a šípmi, luk, čelenku a oštep), vyjdeme po schodoch do splálne a výstroj si skladá :) (ak ho ukeciam).

Najprv chcel spať v popruhoch a s tulcom na chrbte, pre prípad, že by prišiel nejaký bizón, ale vysvetlila som mu, že v tom zmätku by luk musel hľadať pod perinou, alebo by mu mohol spadnúť za posteľ a nevedel by ho nájsť, a preto treba zbrane uložiť do stojana, tak, ako to mali indiáni.

Pred posteľou teda stoja dva stojany, pôvodne na oblečenie, na ktorých visí luk, tulec a opasok, a v medzere medzi posteľami sú zastoknuté meče a oštepy.

Aj keď sa mi ho podarilo uložiť, zakryť, atď., čas od času sa posadil na posteli s komentárom, že vyzerá, či nejde nejaký bizón. Pokúsila som sa vytiahnuť argument, že teraz je zima, a lovecká sezóna bizónov začínala na jar, na čo mi rukou zakryl ústa a vážne mi vysvetlil, že bizóni vedia, že v zime ich ťažko zabijú, takže prídu do tábora a je strašný boj. A dodal, že keby sa nám bizón skryl pod posteľ, tak by sme ho ani nevideli.

Nakoniec vyhlásil, že "vidí bizóna" - išlo o hnedého plyšového psa, schmatol ho pod pazuchu a teraz s ním spí (: