No a ja mam taky nazor, ze terapiu pevnym objatim by som nikdy nepraktizovala.
Nemam na to ziadny specificky argument, ale pride mi to ako "boj o prekonanie/zlomenie odporu" u dietata.
Spocinut v matkinom/otcovom objati sa predsa da tak ci tak. Pritom mam pani Prekopovu rada,
jej vychovne koncepty su celkom prepracovane, a tiez su fantasticke jej prace o hyperaktivnych detoch napr.

Skor si myslim, ze sa da postupovat podla operantneho podmienovania,
tzn. ze ked si dieta prave v tej chvili (ked sa hadze o zem) nebudes vsimat tak
nebudes u nho podmienovat reflex, ze si to moze dovolit,
treba vediet urcovat hranice dietatu (najma ak ide robit nebezpecne veci) / nemoze sa ti hodit na ceste.

V prvom rade si treba uvedomit, ze prejavy detskeho vzdoru su prirodzene,
a tiez znamenaju ze tvoje dieta sa posuva na vyssiu urovn - zacina si samo seba uvodmovat,
co je velka vec! Je to znamka zrelosti.

Treba dieta v tej chvili nechat vyburit a potom ked sa ukludni sa s nim porozpravat, pripadne mladsie deticky objat, postiskat, nech vedia ze ich neodmietas napriek tomu,
ze neschvalujes to konkretne spravanie. Upriamit pozornost na nieco ine sa tiez osvedcuje.