Ahojte
tentokrat trochu popreskakujem poradie, ma nasledovat este jeden clanocek o slovenskej muzikalovej legende, ktory uz je sice hotovy, ale chyba mu hudobna zlozka, ktoru uz len staci nahodit... je to take jednoduche... Ale nechce sa mi.
A kedze je dnes piatok a ja sa nudim v robote, nechcem sa venovat ziadnej kapele, radsej by som opisal nejaku story. Celkom nahodou sa mi tu pridoplietol isty fenomen ktory sa prehnal amerikou v polovici sixties. Asi za polhodinu zistim ze k tomuto fenomenu patri meno jednej z mojich oblubenych kapiel, tak mozno napisem nieco aj o nich.

Ten fenomen sa nazyva British invasion, ide o hudobnu invaziu rock and rollu, rocku a popu z Britanie do USA. Najprv to vsak bolo naopak - do Britanie sa koncom '50. dostali americke hudobne styly, ktore sa snazilo kopirovat viacero kapiel. Jazz, skiffle, folk, mozno aj country, ale hlavne blues. Z takehoto mixu sa v Liverpoole vyformoval Merseybeat, akysi zaklad anglickej hudby sixties. Tento cyklus bol zavrseny uspechom singlu "Telstar" kapely The Tornadoes, ktory sa stal prvym britskym songom ktory sa umiestnil na prvom mieste americkej hitparady (1962). Myslim ze vseobecne sa da odlisit americky a britsky styl hudby, britsky sa aspon mne vzdy zdal dravejsi, surovejsi, skratka istym sposobom iny.
Treba ale pripomenut to, ze jedinou moznostou ako sa k hudbe dostat bolo radio a LPcky, ktorych distribucia mohla kludne zlyhavat. Takisto v USA vychadzali veci trochen neskor ako v UK. Takze ked sa americky teenager dostal k bristkej nahravke, bol z toho celkom hotovy (zozaciatku).





Invazia sa zacala celkom nevinne a ako inak, cez radio.
10. decembra 1963 uviedla stanica CBS relaciu (reportaz, info, cokolvek) o Beatlemanii v anglicku. Niekolko dni na to dostala radakcia list od pubertacky, ktory zmenil tvar americkeho eteru (znie to sice teatralne, ale je to tak, skor ci neskor by sa to isto stalo, ale prvenstvo je prvenstvo) a niesol sa v duchu "Preco sa takato muzika nemoze hrat aj u nas?". Na margo toho zazneli Beatles prvykrat v americkom eteri - bola to "I want to hold your hand" a pisal sa 17. december (1963).
Potom to uz islo z kopca - obchody s muzikou praskali vo svikoch, objednavky na albumy sa valili, dokonca Capitol records vydaval platne s takmer mesacnym predstihom oproti planu.
7. februara stanica CBS opat uviedla reportaz o Beatles, kde reporter dal veciam prave meno - "The British Invasion this time goes by the code name Beatlemania".

O dva dni neskor vystupili Beatles v legendarnej Ed Sullivan Show. Odohrali All My Loving, Till There Was You, She Loves You, I Saw Her Standing There a I Want To Hold Your Hand. Bol to den, ked sa zastavila amerika. Show sledovalo okolo 75 % americanov. Kdesi som dokonca cital ze pocas toho programu nebolo mozne chytit taxik, alebo dokonca policajti nechodili na obchodzky a podobne. Niekedy mi je luto ze taketo momenty v sucasnoti uz hudba nedokaze spustit.
Tolko k zaciatku o ktory sa postarali Beatles.

(niesu tam vsetky songy)


volnych bolo 700 listkov, vonku cakalo 50 tisic ludi :)
vystupenie sa zopakovalo o tyzden neskor, vysielalo sa z floridy (ci kalifornie? je to v tomto videu)
a o tyzden sa vysielalo dalsie - ktore bolo natocene ako prve, este pred tymto na videu



Dalsia bola Dusty Springfield, ktora mala v amerike okrem Beatles prvy vacsi singlovy uspech ( s "I only want to be with you"). Prva vlna prebiehajuca asi dva roky zahrnala kapely ako Herman's Hermits, The Animals, Manfred Mann, Rolling Stones, The Kinks, Dave Clark five, The Troggs ale aj skotskeho pesnickara Donovana. Druha vlna bola slabsia, vyznamnejsi boli len The Who a The Zombies.

Najvacsie uspechy zaznamenali okrem Beatles Rolling stones, The Who a The Kinks. A kedze pri Britskej invazii by som sa chtiac-nechtiac musel nakoniec k nejakej kapele dostat, lebo podstatu som uz opisal, o Stounoch a The Who som uz nieco pisal a o Beatles zatial pisat nechcem, dnesny clanok venujem kapele THE KINKS, hoci tato sa neda so zvysnymi troma komercne porovnat, ale aj tak patri medzi "tie vplyvnejsie kapely" z obdobia sixties. Navyse sa jej dostalo zatial najdlhsieho uvodu :)


THE KINKS

Britska kapela fungujuca od roku 1963. Zalozil ju Ray Davies (spevak a skladatel), spolu s bratom Daveom (gitara a spev) a Peteom Quaifom (basa). Bubenika zozaciaktu nemali.
Bratia Daviesovci vyrastali v jednom z predmesti Londyna. Doma sa pocuvala muzika od blues az po jazz, a tak sa obbaja bratia naucili hrat na gitaru, jamovali doma skiffle a rock and roll. Ich prva skupina sa nazyvala Ray Davies quartet a okrem nich dvoch v nej hrali este Pete Quaife (neskor basak) a John Start. Po uspechu na nejakej skolskej akcii zacali hravat aj po baroch.

By the way, chvilku sa ako spevak mihol dokonca aj Rod Stewart, ktory s nimi spieval iba parkrat, neskor si zalozil vlastnu kapelu.

Ray potom nachvilu skusal nieco nove, hral v profi jazzovej kapele, skusal aj film a divadlo, ale nakoniec sa vratil ku kapele. Prestriedali niekolko nazvov (Pete Quaife Band, The Bo-Weevils, The Ramrods, nakoniec sa dohodli na The Ravens), ale nakoniec sa vsetci okrem kapely zhodli na mene The Kinks - sposob akym sa obliekaju a ako su ucesani moze vyustit jedine do nazvu The Kinks, ako povedal nejaky ich producent.

Prvym singlom bola coververzia "Long tall Sally", povodne od Little Richarda, vo februari 1964. Ale nincsen, ziadny uspech... Druhym bola "You still want me", s takym istym osudom. A ked uz zlyhavala vsetka nadej a PYE Records sa uz chystala podla zmluvy po tretom neuspesnom singli kapelu opustit, prisiel august 1964. A snim aj megajeba zvana "You really got me", ktora sa umiestnila na prvom mieste britskeho rebricka a dostala sa do Top 10 v amerike. Keby sa natocila o niekolko rokov neskor, bol by to punk jaksvina.






Nasledne vysiel album ktory obsahoval vacsinou covery. Par tyzdnov po jeho vydani nasledovala druha pecka - "All day and all of the night". Ked sa mi raz podari zahrat nejaku oldiesku, tieto dve pojdu urcite :) All day sa dostala na druhe miesto britskej hitparady, v amerike to bolo 7. miesto.






Oh, by the way, Ray Davies o "All day...": "A neurotic song - youthful, obsessive and sexually possessive."


Kapela v 1965-tom odstartovala turne v Australii a Novom zelande, spolu s Manfred man a The Honeycombs, potom aj s Yardbirds (ale to uz neviem kde presne bolo).
Toho casu sa odohral zaujimavy incident, priamo na podiu pri vystupeni vo Walese. S kapelou hral bubenik Avory a asi mali ponorku alebo co, boli rozhadani, Ray mu kopol do bicich a Avory mu na oplatku ojebal cinelu o hlavu. Davies upadol do bezvedomia a Avory zdrhol lebo to vyzeralo na stav nezlucitelny so zivotom. Po hospitalizacii mal Ray na hlave nejakych 15 stehov a kapela dostala v amerike stvorrocny koncertny distanc, cim ich celkom slusne odrezali od prijmov plynucich zo spominanej invazie.

Este vladzete?

Oh, by the way, popri spominanom turne v Australii a NZ sa zastavili aj v Indii, kde vznikol song "See my friends". Poznate "Norwegian wood" od Beatles? Je to zevraj prva popova pesnicka znejuca indicky. Picovina, pretoze "See my friends" bola vydana dva mesiace skor. Ked ju Beatles poculi prvykrat, zvuk gitary im pripomenul sitar a rozhodli sa ze aj oni musia mat taku pesnicku. Pete Townshend (The Who): "Ked som pocul "See My Friends", nastrazil som usi a pomyslel si, Boze, spravil to znovu. Vynasiel nieco nove." Song sa dostal na 11. miesto britskeho a na pocudovanie az 111. miesto americkeho rebricka.








Nasledovali dalsie single ako Sunny afternoon (s B-ckom I'm not like everybody else), Dead end street, Waterloo sunset, este neskor Lola napriklad.

Oh, by the way, Ray Davies sa bol pred vydanim Waterloo sunset este raz pozriet na zapad slnka na danom mieste, ci ma song tu spravnu atmo :)





Este by som spomenul to, ze hoci Kinks nepatria medzi tie kapely pri ktorych mene sa vam vybavi 10 pesniciek, ale rozhodne patria medzi kapely ktorych songy sa prerabaju do aleluja. Napriklad The Jam, The Pretenders, Def Leppard, Van Halen, Green Day, David Bowie, Queens of the Stone Age, Blur, Oasis alebo Supergrass.

By the way, "You really got me" ma dokonca 56(!) coverov, napriklad od Van Halena, Sly & The Family Stone, Iggyho Popa alebo aj od Toots and the Maytals. Co sa tyka ostatnych tak napriklad Waterloo sunset ich ma 17 (napr. od Davida Bowieho alebo Def Lepparda), Sunny afternoon 13 (o.i. aj od Boba Geldofa), Lola 10 (Robbie Wiliams, Bad Manners, Madness), All day and all of the night 17.

Oh, by the way, v roku 2005 bola kapela so vsetkymi clenmi uvedena do Britskej hudobnej siene slavy, cenu odovzdal Pete Townshend (The Who).