chcelo by to spocitat v akom vednom obore dochadza k omylom najcastejsie.
lebo niektore pripady sa daju vysvetlit teoriou reflexivity. napriklad vo farmaceutickom vyskume sa da okrem hladania pravdy predpokladat aj urcita manipulujuca motivacia. "brokolica" nielen "pravdepodobne znizuje riziko rakoviny" ale my navyse chceme dokazat ze to je pravda. tym vznikne pozitivny feedback ktory posilni chybny predpoklad. vznika nieco ako vedecka bublina o "prospesnosti brokolice" ktora v urcitom bode dosiahne klimax a praskne. nasledne vznika antiteza ktora byva vo svojej podstate destruktivna a negativnym feedbackom posobi proti povodnej teze. antitezou moze byt napriklad spochybnovanie vyskumnych metod brokolice dochadzajuce k zaveru ze ide defacto o sarlatanstvo.
kedze dochadza k prasknutiu bubliny netvori teza a antiteza dva vyvazujuce sa nazorove prudy ale dve za sebou nasledujuce anomalie. jednoducho povedane su to dva extremne nazory pricom druhy prameni zo zlyhania prveho a jeho pomylenym zmyslom je vratit poznanie do povodneho stavu. moral je poucenie ako vznika chyba.