Ten kto sa narodi , toho aj pochovat treba
to napisal Cingiz Ajtmatov.

a je v tom kruta pravda. sice je vynechany cely krasny stred, ale je to tak.

Takisto to je zo vsetkym v zivote, aj ked niektore veci pretrvavaju dlho. a niektore zase kratko. Zlozitost alebo ,,zapeklitost tohoto faktu je v tom ze nie kazdy (ucim sa) vie vychutnat prave ten nepopisany stred. Clovek sa nachadza v comsi kde sa citi spokojny, mozno stastny a pritom to neocenuje. a zisti co mal az ked o to pride. samozrejme nie vzdy je to take. niekedy prave to stastie co preziva nemusi byt to,, uvedomujem si to kazdy den,, proste ho staci zit.
horsie je ak si to ani nevsimne. podobne to zazivam z vlastnym telom. kym vsetko funguje, nic neboli a nic nie je pokazene som spokojny, aj ked nie kazde rano vstavam s tym ze uuuauu to je parada som zdravy, ale ked pride problem, tak spominam na to ake to bolo ked nebol.

taketo myslenie ma privadza na dve veci: ako dolezite je chvalit a uvedomovat si stastie napriklad aj kazdoddende,
a druha : ako sa vysporiadat s tym ked onen blazeny stav pominie- pomina.

prve : myslim si ze zit stastie je to co je dolezitejsie ako si hovorit ze ho mam. proste ho zit. neviem ci je to spravne alebo nespravne, ale samotny prezitok by mal naplnit natolko aby to nebolo treba ,,vyvolavat,, potom je to este zlozitejsie ked je v tom partner, lebo ten ako som sa naucil tieto veci potrebuje nie len citit ( coz si myslim zamotnym zitim a prezivanim stastia citi ) ale potrebuje to aj pripominat. akesi uistenie. ale preco nie . ved ked to vytvara dalsi pocit stastia tak preco nie .

druhe :
no, a tu sme dosli :) tazko, teda zalezi na tom ktoru ,,vrstvu,, bytia to zasiahne. su rozne: povrchove a hlboke, ake je to povrchova tak by to nemalo byt az tak tazke, aj ked ten prezitok toho co sa skoncilo tam je tak ci onak. ak je to v lbokej vrstve tak je to horsie, moze to byt az zklamanie zo zivota ako takeho. coz je v istom momente nebezpecne. myslim ze ak to zasahuje hlboke vrstvy (moze to byt rozchod z partnerkou-om, smrt blizkeho...etc) tak je clovek schopny robit aj vela nezmyselnych veci. a moze to byt sposob ako sa vysporiadat s tym co sa stalo. malo by to byt tolerovane- ospravedlnovane ??? neviem, snad do istej mieri ano, ako clovek s rozumom, dusou a teda srdcom nie je lahko prijat tazke susta.
len aby pri tom vyrovnavani nerobil inych nestastnymi.

a ako najist ten bod kedy uz robi nestastnych ostatnych ludi pretoze on je nestastny? snad len hlbokym pocitom. aj pomoc zvonka moze prist ktora ukaze.


a nakoniec... zase sa nieco narodi, ci stare na novo, alebo nove nanovo..... ... ... lenze aj to raz umrie.
a aj ja.

tak mi len ostava sa zivotom plavit, a snazit sa robit ludi stastnymi.


-viem ze dost zmeteny text, ale take sa urodilo...