Z Varnsdorfu som vyrazil zaciatkom oktobra,, najlepsie zastavky boli v Tulouse, co je nadherne mesto vo Francusku so starou archytekturou a s dalsimi bonusmi, ktore, ak by som zacal opisovat skoncil by som s bradou dlhou po pety..., v Luxemburgu, kde sa oplati baskovat (to je sposob zarabania, ked sa zongluje, spieva, hra na nastrojoch na ulici)a v Lyone, kde maju paradny trh na doplnenie zasob,, ciel cesty bol pri jazere na severozapade Portugalska nedaleko Porto. To miesto bolo skvele, ako stvorene na taku akciu ako Rainbow gathering, co je stretnutie rainbov peoples, ktore sa kona raz do roka (velke Rainbow). Mensie Rainbow su po celom svete. Zacinaju dva tyzdne pred splnom a koncia tyzden po splne mesiaca. Byvali sme vo velkom tipi, kde sa varilo, spalo, bol tam ohen... ja som si postavil stan, kam som chodil ked som mal dost mentalnych atakou, ktore mi ustedrovali niektory clenovia karavany. Na Rainbow chytila niektorych ludi dost zakerna ponorkova choroba. Samozrejme som bol obetou ja s mojim pozitivizmom, ktory je pre niekoho, ako olej do ohna... Nechcem zo seba robit svetca, urcite som mohol niektore situacie zvladnut lepsie. Vyustilo to az do toho, ze mi principal (clovek, ktory ma na starosti dolezite veci v chode karavany) povedal, ze nemam respekt ;)a ked sa koncilo Rainbow bol som jednoducho delozovany (ostal som bez penazi, potravin, len s mojim baglom a taskami zbalenymi na dva tyzdne). Nezostavalo mi nic ine, ako pokusit sa konektnut jeden z karavanov, ktore ako posledne opustali plac. To nastastie nebol problem, miesto bolo, komunikacia s ludmi bezproblemova a ja som mal zrazu prebytok respektu ;).Tak som sa dostal do Lisabonu (okolo 15.11. 2010).
Prve dni som stravil na Campo da Cebolas v karavane a potulkami po okoli, odvtedy som byval na dvoch privatoch, myslim, ze som celkom slusne spoznal mesto, nasiel som par spriazdnenych dusi (bohuzial som tu nestretol slovakov), oblubil som si niektore miesta...