áno pokora je dobrá vec, ale ak je to výhovorka pre pasivitu a prijímanie všetkého ako vyššej vôle, tak to môže byť podla mňa viac na škodu ako na rast

tú hranicu - to rozlíšenie, čo môžem vyliečiť v rámci môjho pravého vhladu do vyššej vôle a čo už by bolo mimo toho, nepokora a nesprávne neMúdre konanie, to je podla mňa velmi ťažko rozlíšiť. Od toho momentu, kedy sa adeptovi otvorí nahliadanie do zámerov vyššej vôle, do akáši, druhá pozornosť,... miera toho nahliadania stúpa na intenzite - človek vníma stále hlbšie súvislosti a jediné o čo sa adept môže v tomto bode opriet je miera toho jeho vhladu. A vyhovárať sa, že to už je nepokorné a nerobiť nič, aj keď Vníma, že je tam priestor pre stania sa nástrom vyššej vôle, je nevyužitá príležitosť pre rast podla mňa...môj skromný názor;o))