a zase a zase a zase... myslela som ze niekto raz povedal, ze najlepsie sa ucime na vlastnych chybach. blbost. mozes padnut na hubu 425 krat, no spravis to aj 426-ty. neviem, ci tiez mavate tie pocity, ked si vravite ze by bolo lepsie pre dobro ludstva, keby ste boli zavreti na 21 zamkov. aby ste uz neublizovali. nerobili blbosti. nenicili. neurazali.

viem, asi to cele nedava zmysel, no fakt je, ze ma boli viac ked viem ze niekomu ublizujem, ako ked som ublizena.

ublizujem svojou laskou a tak vopred lutujem ludi, ktori sa "rozhodnu" ma mat radi a tych, ktori uz do tej jamy spadli. neviem, preco je to tak, ze ked mas niekoho rad, sebecka stranka sa prejavi a ty sa nevies pozerat ocami "ano, lubim a prajem mu stastie aj bezo mna". ty len chces byt, chces, chces, bez ohladu na...



nie, nerozpravali sme sa o tom, co sa stalo cez vianoce. "kamosi". mam pocit ze kazdy dalsi mail mu vraza dyku hlbsie do chrbta. ze by bol radsej keby neexistujem. a aj tak sa mame radi. asi. hladame naplaste a nahrady na bolave rany ktore sme si sposobili a snazime samych seba presvedcit ze sa nelubime. lebo tak je to lepsie a jednoduchsie.



no srdce neoklames. zial.



o boze, toto je take pateticke!