Príbeh "Máš dve možnosti"

z knihy "Nikdy sa nevzdávaj", Advent Orion, 2004


Juraj bol chlapík, ktorý mal vždy dobrú náladu a ku všetkému nejakú pozitívnu poznámku. Keď sa ho niekto spýtal, ako to robí, odpovedal: "Keby som bol ešte trochu lepší, musel by som byť dvojčaťom." Bol vynikajúcim manažérom. Mal svojich priaznivcov - čašníkov, ktorí šli za ním z jednej reštaurácie do druhej. Prečo?
Priťahoval ich jeho postoj. Bol takým prirodzeným povzbudzujúcim prostriedkom. Ak mal niekto zo zamestnancov zlý deň, Juraj mu hneď pripomenul niečo pozitívne. Bol som velmi zvedavý na jeho životný štýl, preto som sa jedného dňa vybral za ním a spýtal sa ho: "Nemôžeš mať predsa vždy dobrú náladu a pozitívne myšlienky. Ako to robíš?"

Odpovedal mi: "Každé ráno, keď vstanem, poviem si: Juraj, máš dnes dve možnosti: Môžeš sa rozhodnúť mať dobrú náladu, ALEBO sa môžeš rozhodnúť mať zlú náladu. Rozhodnem sa mať dobrú náladu. Vždy keď sa stane niečo zlé, môžem sa rozhodnúť - buď sa stanem obeťou situácie, alebo sa z nej poučím. Ja sa, samozrejme, rozhodnem, že sa z toho poučím. Vždy keď sa za mnou niekto príde sťažovať, môžem sa rozhodnúť prijať jeho sťažnosti, alebo poukázať na niečo pozitívne. Rozhodnem sa pre pozitívnu vec."

"Ale to nie je také lahké,"namietam.

"Máš pravdu. Život - to je samé rozhodnovanie. Keď nemyslíš na zbytočnosti, každá situácia je vlastne rozhodnutie.
Ty sa rozhoduješ, ako budeš na túto situáciu reagovať. Ty rozhoduješ o tom, do akej miery ludia okolo ovplyvnia tvoju náladu. Ty rozhoduješ o tom, či budeš mať dobrú alebo zlú náladu. Konečný súčet: Ako prežiješ svoj život, záleží vlastne od tvojich rozhodnutí."

Aj keď sme sa dosť dlho po tomto rozhovore nevideli, často som naňho myslel. Učil som sa sám rozhodovať o svojom živote, nielen reagovať na to, čo príde samo. O niekolko rokov som sa dopočul, že sa mu stala nepríjemná vec. Keď raz ráno nechal zadné dvere na svojej reštaurácii otvorené, prepadli ho traja ozbrojení zlodeji. Keď mu prikázali otvoriť trezor, ruka sa mu od nervozity triasla a zadal nesprávne heslo. Zlodeji sa vylakali a postrelili ho.

Našťastie, dosť rýchlo ho našli ludia a odviezli do nemocnice. Po 18-hodinovej operácii a týždňoch intenzívnej liečby bol Juraj z nemocnice prepustený - aj s črepinou v tele. Stretol som sa s ním asi šesť mesiacov po tejto nepríjemnej udalosti. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, povedal mi: "Keby som sa mal lepšie, musel by som byť dvojčaťom. Vidíš tieto jazvy?"
Potom som sa ho spýtal, na čo myslel, keď sa to stalo.
"Prvé čo ma napadlo, bolo, že som mal zamknúť zadné dvere," povedal Juraj. "Potom, keď som ležal na podlahe, spomenul som si, že mám dve možnosti: Môžem sa rozhodnúť žiť, alebo sa môžem rozhodnúť zomrieť. Rozhodol som sa žiť.

"Nebál si sa? Nestratil si vedomie?"
"Ošetrovatelia boli vynikajúci. Stále sa so mnou rozprávali. Ale keď ma doviezli na operačnú sálu a videl som výraz na tvárach lekárov a sestričiek, naozaj som sa vylakal. V ich očiach som čítal: "Ten človek nemá ďaleko od smri". Vedel som, že musím niečo podniknúť."

"A čo si urobil? spýtal som sa.

"Nuž, bola tam jedna vysoká a statná sestrička, ktorá mi takmer s krikom kládla otázky," odpovedal Juraj. "Pýtala sa ma, či nie som na niečo alergický. "Áno" odpovedal som.
Všetci sa okamžite zastavili a čakali, čo poviem. Zhlboka som sa nadýchol a zakričal: "Na gulky!" Všetci sa rozosmiali, ale ja som pokračoval: "Rozhodol som sa žiť. Operujte ma tak, aby som bol živý, a nie mŕtvy!"
Juraj prežil vďaka šikovnosti lekárov, ale aj svojmu obdivuhodnému postoju k životu. Od neho som sa naučil, že každý deň sa máme rozhodnúť žiť plným životom.
O všetkom v skutočnosti rozhoduje náš postoj. Máte dve možnosti: Zavrieť knihu a zabudnúť, čo ste práve čítali, ALEBO to uložiť do svojej pamäti a rozhodnúť sa poslať to ďalej.




"Šťastnými alebo nešťastnými sa nestávame životnými okolnosťami, ale svojim postojom k životu"
Inayat Khan