este nemame skolopovinne deti, takze neviem presne ako to dnes vyzera, ale predpokladam, ze ten zaklad je stale rovnaky aj napriek prilezitostnemu faceliftu.

nase skoly vychovavaju ziakov, ktori nemusia rozmyslat, len sa ucit naspamat. Najvacsiu vyhodu maju ziaci a studenti, ktori maju dobru pamat, nie ti, ktori vedia aj pohnut rozumom (nastastie moja pamat bola v tom case vcelku ok). Toto plati pre zakladne, stredne a v dost velkej miere aj na vysoke skoly. Samozrejme, ze nieco si zo skoly odniest musime, aby sme mali na com stavat, ale naco som sa preboha v dvanastich rokoch deti ucia druhy celade kruhoustovcov (to som si samozrejme vymyslel, lebo kto by si to pamatal?)

V porozumeni citaneho textu sme na spodku rebricka. Darmo naucime deti citat za pol roka, ked potom nerozumeju tomu, co citaju.

Taktiez sa nepodporuje kreativita a prezentacne schopnosti. To je jedna z najhorsich charakteristik nasho skolstva. Ked neratam jeden projekt na anglictine a jeden na slovencine na strednej skole, prva skutocna prezentacia mojej prace bola na druhom stupni vysokej skoly, ked som sa zucastnil na SVOCke, ci ako sa to volalo. Prezentacie vlastnych prac by mali byt prioritou, najneskor od druheho stupna ZS. Podporovali by kreativitu a tiez sebavedomie ziakov.
Ja osobne som uzasne nekreativny, zato vsak viem s pedantskou presnostou (najma pri nepodstatnych detailoch) pracovat na nejakych projektoch ak mam presne stanovene mantinely. Myslim, ze okrem osobnostnych predpokladov je to do velkej miery sposobene skolou.