najprv som sa nechcela púšťať do "debaty", resp. povedala som si že ti odpoviem podobne, ako si mi napísal ty (inak stále neviem prečo :)) ale vravím si dobre, treba byť k ľuďom úprimná aj keď sa správajú hlúpo. možno na to majú nejaký dôvod alebo sami sa stretávali počas života iba s takým správaním..

aj keď považujem za vrcholne nevhodné ironicky sa navážať do tehotnej ženy tesne pred pôrodom a vlastne by som tvoju narážku mala odignorovať, nedá mi(ako gynekológ - pôrodník by si mohol niečo vedieť o tom že žena pred pôrodom najmenej potrebuje aby ju niekto buzeroval - alebo že by si to robil práve preto že to vieš? :) vieš že by ma to ani neprekvapilo?

keď som bola tehotná so synom a na prvom vyšetrení, kde mi lekár chcel spraviť vaginálny uzv na potvrdenie tehotenstva, som ho poprosila či by to nešlo inak. priamo som mu povedala že som bola v detsve dlhodobo sexuálne zneužívaná a že je toto vyšetrenie pre mňa veľmi nepríjemné, že po ňom zvyknem krvácať, mať triašky. myslíš si že bral na mňa ohľady? nepovedal nič ale ten uzv "úd" do mňa strčil aj tak... čo už keď ma mal nahú s rozkročenými nohami na koze...

pri synovom pôrode som si veľmi neželala nástrih (z rovnakých dôvodov) povedala som že radšej sa dotrhám (mimochodom syn mal necelé 3kg, pôrod bol fyziologický, valérko nemal problém s dýchaním, ani ja s tlačením, nehovoriac už o tom že preventívny nástrih je največšia zhovadilosť na celom pôrode...) jasne ale že ma nastrihli bez upovedomenia. aj 4 deň po pôrode sa mi vaginálny uzv ušiel zas- veď čo že som bola celá boľavá ešte po pôrode, to nikoho nezaujímalo, práca je práca a ja som iba "pacient" - kus mesa. to že som ešte rok po pôrode plakávala a že ma to hodilo strašne naspeť v mojich sexuálnych problémoch, na ktoré som bola v istom období nútená vyhľadať aj pomoc sexuológa, už nikoho netrápilo, to boli moje osobné problémy, s tým už dotyční lekári nemali nič, veď oni si svoju mesiarsku prácu odviedli... takže ak narážaš na to že vyzerám spokojne a pripravená porodiť dieťa prirodzene, tak ti prezradím iba toľko, že to je presne to čo sa chystám urobiť a neželám si aby niekto robil na mne veci iba preto že sa ich naučil niekde na škole a potom nechal všetky problémy z toho plynúce na mňa. ja nepotrebujem ani utišujúce lieky, ani umelý oxytocín, ani preventívny nástrih aby som porodila zdravé dieťa.rovnako ale nepotrebujem aby ma niekto pripútával k posteli, hovoril mi kedy mám tlačiť a kedy nie, (čo mi bolo najviac smiešne pretože neviem či si vieš predstaviť aké silné sú tlaky počas vypudzovacej fázy - skutočne sa vtedy nedá "netlačiť"), bral mi po pôrode dieťa na ktoré som sa tak dlho tešila, aby ma každé ráno chodili pozerať hromadné lekárske "návštevy" a komentovali pobavene stav mojej vagíny. ak ale bude niečo z tohoto treba, alebo tá sekcia, pretože niečo bude s dieťatkom, tak sa neboj, že sa nevložím do rúk odborníkov na patológie. a predstav si že im budem ešte aj vďačná. zatiaľ som to ale nepotrebovala pri prvom pôrode a aj tak sa mi toho dostalo

takže ak ti teraz vyzerám na domáci pôrod(mimochodom porezraď mi podľa čoho sa to dá poznať), tak mi povedz teda prečo by som mala stále ja brať ohľad na to čo si kto myslí a čo považuje za správne, keď mňa nikto nepočúva, neberie vážne moje problémy, prípadne ich bagatelizuje. a čo vlastne oprávňuje teba starať sa do toho kde budem a ako rodiť a prečo ja tomu totiž nerozumiem. budeš ty žiť s mojim "zmrzačeným" dieťaťom? alebo vagínou? či už porodím doma alebo v nemocnici? veď nejdem ani rodiť k tebe, ani nie si môj lekár - momentálne žijeme s rodinou v rakúsku a budem rodiť tu. kebyže tu aj chcem rodiť doma, tak mám k dispozícii kvalifikovanú PA, preplatí mi ju poisťovňa, v prípade komplikácií mám nemocnicu 5 minút aj s obutím topánok. takže nechápem o čo ti ide ani čo riešiš. ja rozumiem že pôrodníctvo je tvoja profesia - ale ja s tým nič nemám - ani s tvojou profesiou - toto je moje tehotenstvo, moja rodina, nie je to súčasť tvojich profesných starostí.

môžeš sa ma ešte spýtať že kde sme naše dieťa splodili - tiež to bolo doma - poľutovaniahodné, nezodpovedné však? :)
ja si vás lekárov vážim za to čo robíte ak je to naozaj treba, ale niekedy mám pocit že ste necitlivé "hovedá". prepáč za výraz - nepíšem to preto že ťa chcem uraziť. skôr tomu naozaj nechápem a je mi to úprimne ľúto že nevieš pochopiť základnú vec - že som tu nikde o tom kde a ako budem rodiť nepísala (kebyže mám tú potrebu tak to spravím), a že teba - ani celú kybériu do toho ako chcem priviesť na svet dieťa, (ktoré sme splodili spolu s mužom a budeme ho milovať nech bude zdravé alebo postihnuté, vychovávať, robiť si o neho starosti aj mať z neho radosť, my s mužom) nič nie je. ale ak je kybča veľmi zvedavá tak poviem že plán A je porodiť dcérku tak ako je moje telo k tomu uspôsobené.