Dopravný uzol uprostred mesta. Trojprúdové diaľnice z masívnych betónových plátov pod sebou ukrývajú stanice metra, medzimestských liniek a stánkov od lacného oblečenia až po alkohol a lacné filmy v kartónových obaloch.

Má v ruke podrobnú mapu metra so svojimi poznámkami. Postupoval v špirále smerom do stredu, aby dokázal odchytávať súvislosti a vzťahy medzi jednotlivými stanicami.

Tu zametajú iba diaľkovo ovládané plechové krabice, ktoré zhŕňajú odpad na okraj, kvôli prietoku ľudí nemá zmysel niečo sústavne opravovať. Lampy sú príliš vysoko, lavičky z príliš silného materiálu, nápisy príliš premenlivé na to, aby ich znehodnotením prichádzali okoloidúci o informácie.

Cez chýbajúce časti obrazu na LED paneli sa zjavuje žiadosť o update kodeku. Polovica reklám sa zasekáva, polovica z nich trpí dropmi.

Fotí si všetky miesta a momenty mobilným telefónom, podaktoré akcie si natáča. Ničomu však nerozumie, zo všetkých strán počuje iba neznámy slang, totálnu mutáciu všetkých slangov ktoré počas špirály zaznamenal. Jeho spisovnému jazyku nerozumie nikto.

Za paravánom oblepeným stovkami okopírovaných plagátov a inzerátov núkajúcich brigádu sa pred kamerami ukrývajú dve deti. Čakajú, kým bude dav natoľko veľký, aby mohli v mŕtvych uhloch priemyselných objektívov kradnúť. Na špinavom betóne majú nasprejované celé značky, farebne odlíšené podľa polohy kamery.

Tajne pozoruje ich úspešné záťahy. Každú celú hodinu idú všetky veci odniesť priekupníkom ubytovaným vo vyšších terasách. Obedujú zapekané žemlové menu v improvizovanom prístrešku zo starých veľkoplošných bannerov. Alkoholik s mesiášskymi záchvatmi dvíha zo zeme hranolky, ktoré nedojedli. Prežúvajúc si všimne jeho oči. Všetka pozornosť obyvateľov mu pozerá do tváre a na telefón, kde stále nevypol nahrávanie. Nemá kam odvrátiť zrak.

Vypína kameru, volá psycholģovi. Že je v teréne a že sa mu to znova stalo. Na niekoľký krát sa pokúša si vsugerovať, že to tak nieje. Prebehne po okolí celého kráteru diaľničných nadjazdov v chladnom svetle. Všetci ho pozorujú. Že im mapuje život, ktorý sám nedokáže žiť. Oni sú nútení a nechápu. On je nimi posadnutý, chce ich pochopiť, ale nevie prekonať podobné návaly stresu. A na nich je celý výskum založený. Rady v telefóne nepočúva, miznú v nepríjemných pohľadoch, pred ktorými sa bojí pohnúť. Stojí a čaká na najbližší dav, ktorý sa vyhrnie z vagónov na stanicu.