Vzdy ma prekvapi, ako sa po piatich hodinach cesty autobusom cez pust, dokaze zrazu zjavit pred clovekom polmilionove mesto. Ale nejak to asi fungovat musi.

Cize som dorazil do starobyleho odlahleho pusteho mesta Yazd. Jedno z mala miest, kde sa Zoroastrizmus dokazal udrzat aj po dobyti Perzie Arabmi. Hoci je Zoroastrovych nasledovnikov v meste uz len nieco cez 5 tisic, v okoli je stale niekolko funkcnych .. temples.. (ako sa povie temple po slovensky? :))

Najpodivnejsia je ale samozrejme architektura: nepalene tehly a blato zmiesane so slamou. V meste je velmi slusne zachovana historicka stvrt a aj v okolitych oazach je niekolko opevneni, stredovekych "motelov" a mesteciek postavenych tymto sposobom. Clovek ma naozaj pocit, akoby sa ocitol o starocia v minulosti.

Yazd je prve mesto, kde cudzninci boli nejak jasnejsie oddelenych od miestnych. Doteraz vo vsetkych hoteloch (aj takych tych vraj backpackerskych) bolo viac Irancov nez ostatnych. Ale tentokrat som skoncil v hoteli so vsetkymi tymi spravnymi "etno-western-civilization" prvkami kam miestny z nejakeho dovodu proste nechodia. Je to svet sam pre seba, trocha umely, ale obcas je to fajn.

Spat v Shiraze dokoncit nejake rozbehnute biznisy v bazare. Uz je to opat vporiadku- domacich je vacsina :)