Ono to asi nie je neproceduralne, ale aspon teoreticke :)

Nepises, ci ma byt turingac deterministicky alebo nedeterministicky, tak ja si dovolim zvolit nedeterministicky (ma rovnaku silu a nedeterminizmus pouzivam na to, aby som nemusel explicitne vypisovat vypocet miest, kde prechadzat zo stavu do stavu). Rovnako nepises, kolko ma pasok, tak ja si zvolim dve pasky — jednu vstupnu a jednu pracovnu.

Ak mame abecedu vstupnej pasky Σ (tj. w ∈ Σ∗), tak potom si zvolime pracovno-paskovu abecedu tiez Σ. Turingacu dame tri stavy: {citam_w, citam_w^R, citam_w2}.
* Turingac zacina v stave citam_w a cita zo vstupu pismena w₁, w₂, ..., w_|w|, pricom po precitani w_i zo vstupu zapise na pracovnu pasku w_i a posunie pracovnu hlavu o miesto doprava. Vo vhodny okamih (nedeterministickost) sa prepne do stavu citam_w^R.
* Teraz mame na pracovnej paske skopirovane slovo w. V tomto stave cita dalej pismena zo vstupnej pasky, ale na pracovnej paske sa vracia dolava a kontroluje, ci na vstupnej paske nasleduju pismena z w v opacnom poradi.
* Nakoniec sa prepne do stavu citam_w2 a kontroluje na vstupnej paske pismena w-cka v normalnom poradi.
* Po tom vsetkom skontroluje, ze sme na konci pracovnej aj vstupnej pasky.

Ak zisti nejaku nekonzistenciu, tak sa zacykli v neprijimajucom stave. Teraz ocividne existuje turingac, ktory prijme spravne formovane slovo a neexistuje turingac s tymto programom, ktory prijme nespravne formovane slovo.