Tak sa mi to konecne podarilo. To, co mal byt vrchol mojho pozemneho navratu z Indie pred vyse styrmi rokmi (a ktory tak blbo dopadol), som predsalen dal. Persepolis! Hodinova jazda taxikom zo Shirazu v spolocnosti Indoamericana a dvoch Cinaniek. A zovialnym taxikarom.

Z pychy Achamenovskej Perzie uz toho moc nezostalo- zopar stojacich stlpov, bran, nastenne reliefy. Z ubocia kopca za mestom je krasny vyhlad na okolitu krajinu, s polickami, lesikmi a holymi kopcami v pozadi, ktoru akokeby vobec nezaujimalo to sutrovisko.

Zaujimave je aj Pasargadae- povodne hlavne mesto prvej Perszkej rise kym na nepresunulo do Persepolisu. Je to este skromnejsie ako Persepolis- z mesta ostala uz len jednoducha Cyrusova (prvy perzsky kral) hrobka. A vsade okolo len piesok.

Je to podobne ako s hociakym antickym mestom- prechadzat sa po mieste, kde kedysi prekvitala civilizacia.. Neviem.. Ma to cosi do seba. Ukazka vlastnej pominutelnosti. Nielen ludskej ale pominutelnosti celej civilizacie a kultury. Pretoze aj my sa raz pominieme. Pokora.

Fotky snad jedneho dna pribudnu tiez.