Cesta do Esfahanu bola az na nerozoznanie od ciest v Nevade ci Arizone. Seda pust plna prikrcenych krikov, v pozadi kopce a uprostred toho poloprazdna sestprudova dialnica. A mozno za to moze aj knizka, ktoru prave citam- Into the Wild. Cize 500 kilometrov v najluxusnejsom buse (lebo este iba zacinam a nesockujem:) za 6 hodin a 8 euro. To sa zije v krajine, kde benzin je lacnejsi nez voda (asi 3x? musim to este preverit).

Predsalen som nasiel Lonely Planet o Irane. Sice ho mam uz cely vytlaceny v taske, ale aj tak som si ho kupil. Aspon je moja (ne)piratska dusa pokojna- za know how som teda zaplatil.

A povedala, ze ma miluje. Sice sme sa videli len 3 sekundy a mozno to povedala len preto, ze nic ine po Anglicky nevie,, ale myslim, ze som ju nasiel :))) Vlasy mala sice zahalene do ciernej satky, no za to krasne oci a usmev, co by roztopil aj ladovce v Alpach... Ach...

Vesela "konverzacia" s asi 60 rocnou casnickou v restauracii. Nieco som si vybral a ona sa zacala dotazovat pricom najprv ukazala na seba a potom na svoje stehno. Jasne! Chytil som sa za svoj (ehm) muzny hrudnik: z toho kurata prsia poprosim.

Do Esfahanu sa este vratim. Zajtra chcem este dalej na juh.