Náš výlet do Švédska, začal sa 14.10 a končil 19.10 ale za tých pár dní sme toho myslím stihli celkom dosť.
Celý nápad vzišiel z mojej hlavy, našla som letenky a ostatní sa chytili. Skvelá spolupráca a ešte lepšia partia. Plán nebol a tak to aj vyzeralo. Vedeli sme len, že nechceme míňať, a že chceme dáke dobrodružstvo. A že chceme stopovať. /môj prvý stop v živote, bola som trošku nesvoja, nevedela som čo čakať/
Šli sme pozrieť kamaráta Jakuba, /Gode/, ktorý študuje v Borlänge, a pozval nás na návštevu keď robil rozlúčku pred ochodom, a asi nikto z nás nečakal, že naozaj dojdeme.

Začiatok - letisko Bratislava. Po 15 rokoch opäť lietadlom, uh. Z ľava - Tete /videli sme sa prýkrát v živote, ale skvelé dievča/, Igorko - no supiš chlapec, veľmi zaujímavá osoba, ktorú nepoznám dlho ale mám ju moc rada. Ja. a Fotí Deborka - platí to isté, čo pri Igorkovi.


Úspešný príchod do Štokholmu stopom, streli sme super homies, mladého Anderssena, ktorý bol stopovať po Anglicku, či kde. A staršieho pána, ktorý keď bol v našom veku stopoval, a hnevá ho, že mladí Švédi sú nudní a ustráchaní. A všetko robia podľa pravidiel. /Väčšina ľudí,čo nám zastavila, boli ľudia čo kedysi stopovali, keď boli v našom veku, a nepáčilo sa im ako funguje súčasná švédska mládež. A je pravda, že sú trošku chladní tí Švédi, ale nieje to nič tragické, a zastavovali celkom dosť, nám stopárom/


prvá večera skončila na klobúku, aspoň som sa pobavila


náš typický meetingpoint v Štokholme


Štokholm v noci


hračky v moderna muset


šťastná stopárka, no kto by nezastavil???


Uppsala /došli sme za tmy, bez akéhokoľvek kontaktu vo vačku, bez ubytka, vonku nám začalo snežiť, trochu prituhovalo/


vzpruha - aby sa nám lepšie cudzí ľudia oslovovali a aby sme sa kúsok zohriali


V Uppsale sme pred vchodom do miestneho klubu zohnali dvoch mladých Švédov, u ktorých sme mohli spať, boli veľmi milí, dali nám adresu a kód od bytu, ale čo čert nechcel, započuli sme vonku slovenčinu, a zistili sme, že jeden z troch chlapcov je môj sused, druhý sused je Godeho. Tak sme spali u nich. Najebaná slovač /oni/ sa trošku rozšupli, kým sme my potichučky ležali na dlážke v kuchyni jak sardinky, musela dojsť polícia a riešiť uplakané Švédske spolubývajúce.

Krásna tete




šťastná stopárka stále, ideme vyššie na sever.





Sme na pumpe v Gävle stretli školský zájazd, toto dievča bolo super /oranžové vlasy/.


Volá sa Ronny Kniven a je úplne perfektná. Ich autobus šiel 500 km /50 švédskych míľ/ na sever, do mesta, kde mali dva dni dozadu obrovskú snehovú búrku. Tam sme chceli ísť, študenti boli nadšení, že ideme s nimi, šofér autobusu to tak v pohode nevzal, a nešli sme. Oslovili sme týpka, ktorý žil v dedinke Ockelbo, zobral nás všetkých 5 do svojho červeného volva.



Vyhodil nás v centre, /malá dedinka je asi ako stredné slovenské mesto/. Chceli sme ísť na farmu, ale keďže nás vyhodil v centre, najbližšia farma bola asi 2 hodinky chôdze a my sme boli vyčerpaní, hladní, a trochu vystrašení. Tak sme ostali v centre a vošli sme do miestneho pubu/pizzerie - Atlanta. A tam!!!!



Bandička Švédov, ktorí nám spievali pejky a predbiehali sa v tom, u koho môžeme prespať. Pozývali nás na pivo a na pizzu a na všetko možné. Nahovorili nás nech ideme do kostola ďalšie ráno. Prespali sme u týpka menom Rani, ktorý bol zo Zanzibaru a vymýšľal si všelijaké príbehy a mne sa nechce ničomu veriť /prezentoval ich ako svoj životný príbeh/. Možno mu krivdím, ale tak, všetko nasvedčuje tomu, že nám kecal blbosti, ale aspoň sme mali strechu nad hlavou.

U Raniho


Ranimu došla návšteva - najebané dievča, ktoré tancovalo pred zrkadlom a kukalo na seba a dvaja veľmi pochybní chlapci, ktorí obaja chceli toto dievča, šoférovali do Gävle autom opití a vraj sa v noci pobili. A zbili aj to dievča. A skončili vo väzení.



Rani /mám zákaz uverejňovať jeho fotky, lebo ho ešte nájdu a zabijú/


Šli sme na omšu - dokopy 5 ľudí okrem nás, hlavne náš Švédsky kamarát, ktorý mal bundu hells angels, tričko ACAB a nápis na chrbte Only strong will survive, ktorý sme videli vždy keď sa postavil.


A kam teraz???


Hahaha -


Náš sen - ísť na farmu sa stáva skutočnosťou


Švédsky domčúrik


Tuná alternatívny zvonček pred dverami


Náš favorit, nikto ale nebol doma, čo už.


Deborka krásna -


Tetuška sa o nás strašne bála, nevedela anglicky tak doniesla tlmočníka, ktorý nás odviezol na kraj výpadovku na Borlänge /najľahšiu cestu/. Deborka vliezla do kufra, čo tetušku očividne prekvapilo.


Borlänge!!!
Cestou sme sa rozdelili - tri dievčatá, Terka, Deborka, a ja, a chlapci zvlášť - Igorko a Gode. Začali sme stopovať asi o 5 večer, o 6 bola už dosť tma, začali sme pri nejakom autokempe už ani neviem v akom meste, zastavil nám mladý týpek, čo pracoval v skanzene, ten nás hodil asi 10 km, rozbili sme našu fľašu hrušky a stopovali na fakt zlom mieste, kde nám asi 2 hodiny nikto nezastavoval. Bola tma, mrzlo, snežilo a my sme si spievali totu heľpu, skákali, tancovali Gučianske tanečky a hrozne sme sa smiali. Ja zúfalo a zo srandy som si kľakla na zem akože prosíkam a v tom momente nám zastavilo auto. Starší chlap, žijúci na samote niekde už neviem kde /tie švédske dediny majú hrozné názvy/. Bol to jehovista a my sme sa celkom vypytovali, že čo, prečo, ako a tak. Ten nás hodil na pumpu a tam som oslovila týpka čo kukal do mapy, že či nevie ako ďaleko je Borlänge /live long to znamená, inak nudné mesto, býva v ňom kamarát za ktorým sme vlastne do Švédska prišli - Gode/, a on že asi 5 švédskych míl, a ja že či náhodou nejde tade, a on že hej. Mal mega bordel v aute a sedel na mega kožušine. Bol z prdele zo severu, šoféroval vraj od 5 ráno, a šiel ešte cca 300 km dole na juhozápad za ženou, s ktorou si od 2006 dopisujú listy, ešte sa nevideli, a on je maliar a ona singer/songwriter. Milé. Hodil nás v Borlänge presne k obchodu kde sme chceli ísť nakúpiť. Kúpili sme chalanom jedlo a čakali na nich asi hodinku a pol a medzičasom sa hojdali, a riešili u koho by sme druhý krát ostali spať.

Už u Godeho doma, vytúžený oddych a konečne len my sami, sme sa rozprávali smiali a popíjali-


Náš alternatívny drink -


Že všetci naraz, predposledné ráno vo Švédsku, pred Godeho školou.
Gode ostal v Borlänge, lebo je poctivý študent.



Rozdelili sme sa že Deborka a ja - skupina 1. Tete a Igorko - 2.
Tete a Igorkov stop -

My s Deborkou sme nefotili, ale najprv nás zviezli dáki robotníci, ale hodili nás len na pumpu kúsok od výpadovky. Tam sme si dali kávu a oslovili sme strašného sympoša, čo práve došiel na pumpu. Vysoký, tmavovlasý, modrooký, celý pokerovaný, s briadkou na ktorej mal copík spravený. Že či nejde smerom na štokholm. A reku že nie. Tak že ok, pozdravili sme sa a šli sme k ceste. Stáli sme na napiču mieste pri semaforoch, ale lepšie nebolo široko ďaleko. Týpek zrazu došiel za nami, a povedal nám, že stojíme fakt zle, ale že ak prejdeme ďalej, je tam pumpa kde sú auta čo idú hlavne na štokholm. A my že fasa, ideme tam. Zasa sme sa pozdravili a šlapali sme. Fúkalo a začalo pršať, ale s Deborkou sme nestrácali elán. Zrazu pri nás pristavilo auto a prišiel týpeček z pumpy. Ten bradatý. Že hopsa hejsa baby, vezmem vás aspoň kus. Že s tetou na pumpe skonštatovali, že sa o nás ešte dočítajú v novinách, lebo že to je oblasť kde ľuďom dosť prepína. A vzal nás do Hedemora. Cestou sme sa zoznámili, volá sa Andreas Plupiinu, je tetovač a maliar, bol strašne vtipný a musím povedať, že sme si naozaj sadli. Zaspievali sme mu aj Totu Heľpu, a bol nadšený z mojich tetovaní. Vymenili sme si kontakty a pozval nás v lete k nemu.
Vyobíjmal nás a ach... no nič som ticho. /moja vízia švédskej rodiny,... viete/
Z hedemora sme stopli dvoch divných švédov čo šli 4 hodiny autom každý týždeň len preto, aby mohli ísť do štokholmu do kasína /v celom švédsku ich je asi 4-5/.
Moc sme s nimi nekomunikovali a bavili sme sa po slovensky. Hodili nás rovno k t-centralen.
Už v Štokholme, stretli sme sa s mojimi kamošmi a u nich na hosteli im rozprávali čo sme videli, ale boli sme príliš unavení na akékoľvek dlhé opisy. Lakerol mmm


Cestou na letisko nám pršalo -


Pau pau Švédsko -


Hore slniečko!




A teraz DOMA!!!!
fotil Igorko Rjabinin.

Bolo skvele decká, chcem ísť s vami opäť. A hockam.

/Pochopiteľne, veľa som toho vynechala, mám to strašne domotané, že kto nás kam viezol, a veľmi veľa sa toho stalo, a predpokladám, že dám novú várku fotiek ešte, Deborka a Tete fotili tiež, takže budem floodovať asi/