ja som sa bala chodit potme na zachod, lebo som si myslela, ze na chodbe su kostry. a vypinac svetla bol az na druhom konci chodby, v tej tme.

vzdy ma tatinko vzal na ruky, vosiel so mnou do tej tmy, a naucil ma, ze kostry musim pekne pozdravit "dobry den, kostry" a ze oni ma potom nechaju na pokoji. tak som pekne pozdravila, a potom uz sme boli pri zachode a zazali sme svetlo.;]

dodnes nechodim rada v noci cez tu chodbu na wecko.