:o)) :: Something smarter than us is going to emerge

Liečivá krajina v človeku, alebo kam až siahame, ak sa tak rozhodneme

Liečivé miesto v našej duši, zdrojom sily živ(otn)ej sa stane, pre toho, kto sa rozhodne ju vyhladať a prijať.

Ako elegantné a vhodné, javia sa mi dva príbehy, vedúce k nej. Sú podobné, a výsledok rovnaký je.

Prvý je o Tvorivej predstavivosti a o tom, že duša je ústím do Nekonečna - do hrejivích plání (Vše)Ducha PreSvätého, ktorý nás Miluje a dáva nám vždy možnosť volby, umožňuje v každom momente života nášho, zvoliť si silu a nájsť ju, na čokolvek. Príbeh o tom, že predstavivosť, ak sa nechá jej volný priebeh, tvorí sama a umožňuje tak, či vykladá človeku cestu k sile. Sile zažitelnej vo vnútornej krajine, ale vnímatelnej konkrétne a použitelnej rovnako konkrétne, na skutočné kvalitnejšie fungovanie životné.
Praktické to je takto:
Človek si pokojne sadne alebo lahne, na nejaké kludné miesto, zavrie oči a predstaví si "Miesto, kde mu je bezpečne a dobre" - nechá takéto miesto príjsť. Nejde vôbec o to, či krajina príde človeku v predstave sama, alebo či si ju predstaví, toto nie je potrebné riešiť. S praxou predstavivosť v tomto aj tak začne tvoriť sama, to, čo človek chce - začnú sa v predstavivosti objavovať prvky predstavovaného, ktoré si človek nepredstavil - Tvorí sama. Je SamoTvorivá, čo je žiadúce. Druhým krokom je privolanie spojenca, na tomto "mieste". Človek si predstaví, nechá v predstave príjsť "spojenca, bytosť, ktorá ho vedie a ochraňuje v tejto jeho vnútornej krajine". Čím viac volnosti, či uvolnenia do predstavivosti vloží, tým to ide lahšie. Ďalším krokom potom je, POTOM ako spojenec príde, požiadanie ho či jej, aby ma zobral/a na Liečivú krajinu, nechať opäť volný priebeh či uvolnenie sa svojej Tvorivej predstavivosti v prinesení ma do tejto krajiny. Čím viac uvolnenie do tohto procesu tvorivého vnesiem, tým sám lahšie funguje. Posledným krokom, ktorý sa dá ale vykonávať neustále opakovane, so stále lepším efektom na obnovovanie si sily živ(otn)ej, je požiadanie tejto Liečivej krajiny o liečbu a prijatie tejto liečby. S pamäťou, že Vnútorná krajina ma miluje. Kedykolvek je potom možné tento proces opakovať, so stále lepším výsledkom, - v predstave privolanie spojenca a požiadanie ho, aby ma zobral na Liečivú krajinu, tam požiadať túto liečivú krajinu o liečenie.

Druhým príbehom, použitelným, alebo možno aj rozšírením prvého, je príbeh šamanský, príbeh o tom, že duša naša je ústím do nekonečných plání VšeDucha Presvätého, alebo možno aj, že to, čo poznávame ako našu dušu bežne, je len začiatok toho, kam až siahame. Začiatok Čara Živ(otn)ého, začiatkom Človeka Čaro-Deja.
Praktické to je takto:
Sadnem si na nejaké kludné miesto, zoberiem bubon, alebo hrkálku a bubnujem alebo hrkám v šamanskej frekvencii (3-5 úderov/hrkov) za sekundu. Tento rytmus velmi elegantne naladí telo aj vedomie na lepšie vnímanie vnútornej krajiny a zároveň slúži ako nositel či prostriedok zachytenia sa pozornosťou na tejto ceste do vnútornej krajiny. Ďalší postup je podobný ako v praktickom upotrebení príbehu prvého: Počúvajúc rytmus bubna alebo hrkálky
zamerá sa človek na to (povie si v duchu zámer) "že chce nájsť svoje miesto sily". Nájde. (Klasická "mapa" M. Harner-a o strednom, dolnom a hornom svete, tu nie je potrebná). Ďalším krokom je potom, zameranie sa na to (v duchu si povie človek zámer) "že chce nájsť spojenca". V duchu tohto druhého príbehu, všetko je vo vnútornej krajine živé, či oduchovnelé, a dá sa so všetkým v duchu komunikovať - s jazerom, so stromami, so skalou, s krajinou samotnou - komunikácia v duchu, prinesie spojenca. Príjme sa.
Prípadne, ak je iný, než si želáme, dá sa s ním lahko zjednať či už zmena jeho výzoru, alebo ho v duchu požiadať, nech odíde a rovnakým postupom opísaným vyššie si nájdeme vhodnejšieho spojenca.
Ďalším krokom, ktorý je tu rovnaký ako aj pri použití prvého príbehu, POTOM ako si nájdeme spojenca, požiadať ho,či ju, aby ma zobral/a na Liečivú krajinu, nechať opäť volný priebeh či uvolnenie sa tomuto procesu v prinesení ma do tejto krajiny. Opäť tu platí, že čím viac volnosti či uvolnenia tomuto procesu dám, tým to ide lahšie.
Posledným krokom, ktorý sa dá ale vykonávať neustále opakovane, so stále lepším efektom na obnovovanie si sily živ(otn)ej, je požiadanie tejto Liečivej krajiny o liečbu a prijatie tejto liečby. S pamäťou, že Vnútorná krajina, (aj) VšeDuch PreSvätý ma miluje.
amen