Slovenský futbal je pred kolapsom. Pokiaľ sa nezmení jeho smerovanie, nemá šancu. Zomrie. Pomaly, bolestne a bez cti. Nepomôžu mu ani senzačné výsledky reprezentácie, pretože sa otrávi zvnútra. Jeho rozklad je už v pokročilom štádiu. Zatiaľ ho nie je vidieť, iba cítiť, pretože traviči svoje dielo maskujú. Za paraván postupu na MS. Lenže obyčajných ľudí neoklamú. Neschopní čelní predstavitelia. Smiech cez horké slzy nad Národným štadiónom. Nedostatočný tok financií do futbalu, stenčovaný záhadnými odčerpávacími kohútikmi. Až na výnimky prastaré štadióny bez zodpovedajúcej infraštruktúry a bezpečnostných záruk. Dezolátny stav mládežníckeho futbalu. Pokrivené vzťahy.

Napriek tomu existuje nádej. Sú ľudia, ktorí si uvedomujú, aký obrovský by fenomén futbalu mohol byť aj na Slovensku. Aká pozitívna energia z hry hier vyžaruje. Ako zabezpečiť vážnosť najrozšírenejšieho športu vo všetkých sférach. Ako rozumne presmerovať financie do futbalu aj v čase hospodárskej krízy. Ako presvedčiť politikov, aby 500-tisícovej mase pomohli. Nie aby iba využili prípadný úspech na vlastné zviditeľnenie a potom si v zlých časoch umyli ruky.

Škoda, že futbalisti premrhali posledné štyri roky. Mali svojho vládneho splnomocnenca, no v oblasti systémových krokov neurobil nikto nič. Ani na jednej, ani na druhej strane. Iba prázdne reči, malé domov a alibistické kľučky pred zodpovednosťou.

Vo vyspelých krajinách však futbal funguje. Investície doň vložené sa krásne úročia a vracajú. Futbalový úspech je štátnym záujmom a jedným zo spoločenských meradiel vyspelosti národa. V susedných porovnateľných štátoch je vo futbale neporovnateľne viac peňazí a väčšie, modernejšie, bezpečnejšie i krajšie štadióny.

Z tohto konca uchopili kľúčovú otázku ľudia okolo prezidenta Únie ligových klubov Karola Belaníka. Manažéra, za ktorým je kus roboty, veď z nej ešte aj dnes ťaží účastník skupinovej fázy Ligy majstrov Žilina. Mimochodom, bol to práve šéf ÚLK, ktorý na základe právnej a daňovej analýzy odmietol prevziať zodpovednosť za podpísanú zmluvu medzi marketingovým partnerom a Slovenským futbalovým zväzom o ligovej spolupráci, čím zabil tradíciu mŕtveho funkcionárskeho chrobáka.

Keď to funguje inde, musí to ísť aj u nás. Asi taký bol Belaníkov myšlienkový pochod pri tvorbe projektu o novom smerovaní slovenského futbalu. „Snažili sme sa hľadať uskutočniteľné riešenia v slovenských pomeroch. Pripravili sme profesionálne spracovaný materiál, ktorý dostali vládni predstavitelia – premiérka, minister financií, minister školstva a minister vnútra,” povedal Karol Belaník. Podrobnosti do stretnutia s politickými činiteľmi mediálne rozoberať nechcel. Veľmi presnými informáciami však potvrdil, že celý projekt má do najmenších detailov premyslený. „Bez vzájomnej spolupráce sa dopredu nepohneme. A dnes nás všetkých trápia otázky infraštruktúry štadiónov, bezpečnosti, postavenia futbalu v spoločnosti, jeho financovania, starostlivosti o mládež, zosúladenia našich a medzinárodných noriem i našich a európskych zmluvných vzťahov,” dodal.

Pri pohľade zvonku sa určujúcim faktorom javí ekonomika. Štadióny sa nepostavia ani nezrekonštruujú samy, bezpečnostné systémy vám nikto neponúkne zadarmo, špičkoví futbalisti nespadnú z neba. „Na Slovensku existujú zdroje, ktoré doteraz neboli využité. Futbal je finančne poddimenzovaný, no my sa donekonečna vyhovárať na nedostatok peňazí nemôžeme. Našou snahou je vytvoriť transparentný a fungujúci systém, vďaka ktorému by sme sa pohli vpred,” uzavrel prezident ÚLK s dôvetkom, že ďalšie kroky bude robiť v úzkej súčinnosti s novým prezidentom SFZ a výkonnými zložkami zväzu, zvolenými septembrovou konferenciou.

Dnes už slovenskému futbalu ostáva len cesta zdravého rozumu. Populizmus nepomôže. Treba si veľmi starostlivo všímať, čo za kým ostáva. Kto do futbalu investuje a kto z neho cicia, kto hodnoty vytvára a kto žiadne nectí.
FUTBAL JE VEC VEREJNÁ

Základnou filozofiou projektu o novom smerovaní slovenského futbalu je priniesť klubom a následne celej verejnosti jasnú koncepciu systémových krokov, ktoré sú nevyhnutné na ukotvenie futbalu

* ako športu, ktorý jednoznačne kladie dôraz na vybudovanie modernej a bezpečnej infraštruktúry vo forme moderných a bezpečnostných štadiónov,

* ako športu, ktorý musí začať oficiálny dialóg s predstaviteľmi štátu a samosprávy o vytvorení systémových nástrojov na financovanie futbalovej infraštruktúry,

* ako športu, ktorého verejný dosah na mládež a spoločnosť je tak enormný, že cíti zodpovednosť za svoje smerovanie, za svoje prezentovanie ako aj za svoje výsledky,

* ako športu, ktorý sa vykonáva v súlade so športovými normami FIFA a UEFA, so zákonmi tohto štátu,

* ako športu, kde jeho priami účastníci – kluby a hráči – fungujú na báze štandardných európskych zmluvných vzťahov.