Neviem si celkom predstavit pochody, ako si od mojho prispevku presla k tejto tazkej filozofii, ale skusim ako priklad zhrnut moju motivaciu. Mna nenutilo mat deti nic. Ako som zil a vyvijal postupne rozne aktivity, nieco ma bavilo viac, nieco menej. Teraz ma, nasprosto povedane, bavi najviac zit zivot s mojou malou rodinkou a bavi ma moja praca. Okrem toho robim obcas aj nieco ine, ale toto je best of a ostatne mi pridu ako picovinky. Celkom akceptujem predstavu, ze mi to do hlavy vpratala evolucia (najme tu prvu cast) a som len kolieskom vo velkej sustave a mozno odo mna vsehomir ani nic ine nechce, len toho potomka. A ani nestusim, jak naco to ten vsehomir robi.

Mat deti je bohovska psina.
Teraz ma nic ine nebavi viac a nic ine ma vlastne nikdy viac nebavilo.