Je vseobecne znamou skutocnostou, ze clovek bez zmyslu pre humor to ma v zivote tazke. Pozname vsetci ten pocit, ked niekto umne a s vtipnou eleganciou vystihne urcitu podstatu nejakej veci, okolnosti, alebo situacie a nase srdcia pookreju - ano, humor vie byt silnym emotivnym sustom.

Ale coho sa vacsina ludi boji, comu sa chce vyhnut, je prave akysi stiesnujuci pocit trapnosti. Ono to je vlastne taky paradox - pretoze ten stiesnujuci pocit, moze byt v skutocnosti neuveritelne oslobodzujuci.

Teraz polozim velmi priamu basnicku otazku:

Preco nebyt trapny?
alebo: Preco sa netesit z trapnosti inych?

ved to su tie silne emocie, po ktorych neustale bazime!

uvediem priklad: skuste sa niekedy v spolocnosti (najlepsie neznamych ludi) s niekym dohodnut, ze budete sutazit, kto povie trapnejsiu vec.
trapnost SA MERIA CASOM a konkretne - dobou kolektivneho ticha.
jedna moja velka Ucitelka teorie trapnosti ma naucila, ze idealna doba je okolo 7 sekund.
a ked to niekedy naozaj dokazete, skutocne uvidite, ze katarzia, ktora sa dostavi je velmi oslobodzujuca.

Co je lepsi protest ako humor?

kricanie na punkovom koncerte?
zakladanie aktivistickych skupin?
spisovanie peticii?
fookovanie cirkvi, fasistov a revizorov?

nie, mili priatelia, nic z toho - jedine trapnost, jedine ona je tou.