na viacerých miestach som myslím dosť jasne napísala že nikoho nechcem presviedčať ani mi nejde o to "kto z koho"
napísala som sem ako človek - matka dieťaťa za ktoré musím robiť aj takéto rozhodnutia a po prečítaní tejto diskusie som mala pocit že by som sa podľa večšiny diskutujúcich mala zahrabať pod čiernu zem alebo radšej dať dieťa do decáku, pretože tam by sa oň postarali lepšie.
stojí ma to dosť energie a nechcela som sa v žiadnom prípade dostať do emocionálnej roviny v tejto diskusii. vadí mi pozerať sa na to, ako tu yossarian, slobo a pod. urážajú a vysmievajú sa z ľudí, ktorí majú na očkovanie iní názor ako oni. preto som sa ozvala, nie preto, že by sa mi žiadalo niekomu otvárať oči. ale možno tu už bolo toľko arogantného popísaného, že už aj moje príspevky vyznievajú arogantne a nadradene - neviem :)
prospešnosťou toho ktorého očkovania som sa zaoberala ešte pred narodením syna, dlho po nociach, tiež mne (a môjmu manželovi) nebolo v mnohých prípadoch ľahké sa rozhodovať ale nakoľko ide o naše dieťa, informácie sme získavali poctivo a snažili sa ich preverovať. neomylný nie je nikto, je možné že sa teda mýlime aj my ale má niekto právo ma za to súdiť alebo sa mi tu vysmievať? povyšovať sa na mňa? keby yossarian a spol. diskutovali vo vecnej rovine, používali argumenty a neoháňali sa iba svojim vzdelaním. veď aj ja som človek schopný myslieť, zisťovať si informácie a robiť rozhodnutia, nielen lekár (ktorý svoje vedomosti tiež nezískal iným spôsobom)
otázka zdravia môjho dieťaťa je pre mňa natoľko dôležitá, že by som jednoducho nemala pokoj, keby som ju nechala na mienke niekoho iného. a je úplne irelevantné či som vyštudovala zdravotnícku školu alebo lesníctvo, pokiaľ mám dostatočný prístup k relevantným informáciám a viem si ich utriediť podľa určitých priorít a vyvodiť z toho možné závery ktoré z takého či onakého rozhodnutia pre mňa plynú. pretože môžem vyštudovať desať krát medicínu ale to mi ešte nemusí zaručiť že som sa dopátrala k pravde alebo že moje rozhodnutia sú správne.

na druhej strane vidím, že sú ľudia ktorí sa kompetentní necítia, dôverujú lekárovi, pretože vyštudoval školu, má prax a nerobil by niečo čo by ich dieťaťu ublížilo. a myslím si že oba tieto postoje sú regulérne a zodpovedné, jednoducho stavajú na inom pohľade na svet a dochádzajú tak k rozdielnym záverom. ale o tom som tu už písala v predposlednom príspevku Robertovi. po pravde už nemám silu to tu viac vysvetľovať a úprimne ľutujem že som si nakoniec predsalen neklepla po prstoch predtým než som napísala svoj prvý príspevok... nie kvôli jeho obsahu ale kvôli tomu že som sa "vedome" vystavila posmechu za to, že si dovolím zmýšľať inak ako možno večšina z tuná prítomných, a to v takej veci akou je starostlivosť a zodpovednosť voči dieťaťu ktoré milujem najviac na svete.
p.s. - intravenozne sa neočkuje, ale do riadne prekrveného svalu. ak som použila niekde slovo intravenozne tak to bolo z nepozornosti a ospravedlňujem sa za to. pri kvante textu ktorým som sa snažila obsiahnuť veľa tém v krátkom čase, som narobila iste aj veľa gramatických chýb a preklepov, za ktoré sa ospravedlnujem taktiež. škoda len že večšina ľudí si všimne takéto "podstatné" veci a tie hlavné prehliadne.