Bol som na svojom prvom AFF skoku. Vsetko prebehlo super az na jednu vec - vobec som si to neuzil. Ostatni ludia s ktorymi som sa o AFF rozpraval popisovali svoje prve skoky ako jedny z najlepsich, najsilnejsich zazitkov v zivote. Ja som pocitoval len namahu - ako keby som znovu robil statnice. Silny zazitok, to ano, ale nie pozitivny. A nejde ani tak o strach ako o unavu z maximalneho sustredenia a mentalneho usilia.

Otazka do plena. Mali ste niekto podobne pocity zo svojich prvych zoskokov a zlepsilo sa to postupom casu?