O vnímaní



Človek dáva svojim zážitkom, bytostiam, javom a veciam v jeho živote určitý význam, dáva si všetko, čo prežíva do kontextu nejakého príbehu, do kontextu pre neho samotného zmysluplných súvislostí, do pre neho zmysluplnej logickej štruktúry či mapy. Podľa subjektívnej kvality významu, dáva nejakému konkrétnemu javu energiu, či silu vplyvu na svoj život. Podľa príbehu, ktorý si o ňom vo svojej mysli povie, a podľa miery, do akej tomu príbehu verí, dáva smerovaniu toho javu v jeho živote silu na takéto smerovanie. Nie je to naopak - že zažité meni spôsob, akým prežívame podobné v budúcnosti. Môže to byť aj naopak, popis prežitého určuje vývoj budúceho podobného. Prevládajúce popisy, priťahujú do života človeka to, čo a ako popisujú.
Preto je na človeku samotnom, ako si životné udalosti zasadí do akých kontextov, a tak isto, či tieto kontexty majú v sebe len "jasné", logicky usporiadané miesta, alebo či do kontextov zahŕňa aj neznámo. Druhá varianta, tá obsahujúca aj neznámo, je odvážnejšia. Pretože zahrňuje v sebe vzťah človeka k neznámu a tak isto vzťah neznáma, či univerza, života, boha,.... k človeku. Únikom z obmedzenia sa akýmkolvek popisom, únikom od zabrzdenia plynutia energie života akýmkolvek popisom je poznanie, že samotný popis tvaruje tú energiu a tak isto, spätne, popis o tvarovaní energie tvaruje jej tvarovanie. Pripomína to hada zahriznutého do svojho vlastného chvosta, či uzavretú spätnú slučku - kruh, či ležatú osmičku - spôsob vnímania ovplyvňuje vnímané, ako v prítomnosti, tak aj do budúcna a to, zase ovplyvňuje budúci spôsob vnímania. Čarodej vstúpiaci do stredu tohto procesu, ako ten, čo vníma, jednak vnímané, a jednak aj samotný spôsob aj proces vnímania, môže s trochou praxe v jednobodobom sústredení mysle či pozornosti, pravidelným zameriavaním svojej pozornosti na želané formy, postupne ovplyvňovať vzorce vnímania, akým si popisuje svet. A tak, pretože medzi popisom sveta a jeho budúcim vývojom, je až magicky tesný magnetický vzťah priťahovania a odpudzovania, môže tak vedome pôsobiť na vývoj svojho života.
Zistí, že v najzažitejších vzorcoch, najviac volnej novej energie je, a tá sa dá použiť na stále kvalitnejšie zasadzovanie vnímania do stále konštruktívnejších pružnejších foriem.
Nie len že si Čarodej uvedomuje, že stále viac sa stáva tým, kto vníma stále celostnejšie, v hlbších, širších súvislostiach, stále viac si rovnako uvedomuje, že on je ten, kto určuje, ako bude vnímať, on je ten, čo stále viac určuje, akým spôsobom prežíva zažívané veci, stále viac sa stáva ten, kto určuje, kto je.
Príklad """"vrstiev uvedomenia""""" -
a,: dejú sa mi veci a ja ich nejako prežívam, mám z nich pocity a s nimi spojené myšlienky, cítim to takto (človek sa vníma ako neoddelený od svojich osobných konštruktov (spôsobov vnímania a popisu) života, je nimi a nemá nad nimi kontrolu, proste sa mu "deje" prežívanie sveta)

b,: ja som sa, pretože mám vo svojom vedomí na to dostatok uvolnenej enegie, rozhodol, že budem takto prežívať nejaké veci, a nie inak, ja som (napr.) radosť a všetko si v mojom prežívaní staviam do radostného kontextu rastu a učenia sa (človek si začína uvedomovať, že medzi tým, že on vníma niečo a tým, že AKO to niečo vníma v jeho živote, sa začína objavovať trhlina, či medzera a v nej sa stále viac vynára pozorovatel-popisovatel, začína si stále viac uvedomovať, že on nie je svoje spôsoby prežívania, ale naopak, ony sú on, teda spôsoby prežívania sú stále nanovo konštruované, alebo udržiavané súhlasením s nimi, pozorovatelom, prežívajúcim)

c,: ja som ten, kto určuje kto som a ako prežívam veci (stále plnšie usadenie sa v "strede tvorenia (svojho sveta) - osobné konštrukty - spôsoby vnímania sú volne zmenitelné a človek má stále väčšiu slobodu vnímať veci a životné udalosti spôsobom, ktoré mu viac vyhovujú - ktoré šetria energiu a prinášajú novú, príjemno, pohoda, atď.)

Model vrstiev či stupňov (seba)uvedomenia nech slúži len ako nosná mapa či pomocná konštrukcia, môže to smerovať samozrejme aj inak, ale v princípe podobne.
amen:o))