Chciet vs potrebovat, a sloboda..
(rychlo zapisujem pocity, aby som si mohol neskor pripomenut)


rozdiel medzi chciet a potrebovat je ten, ze ak chces, tak akceptujes aj moznost, ze nebudes mat. a nevytvara ti to stres, pokial sa tak sam rozhodnes. za to potrebovanie stres vytvara. ked potrebujeme aby druhi nieco, aby sme nieco mali, dostali, atd. ale kazda potreba sa da brat aj ako chcenie, pokial je clovek skromny. clovek sa moze absolutne ukludnit tym, ze si povie, ze on nic nepotrebuje, ze vsetko moze zostat po starom, a jeho sa to nijak nedotkne - ale aj nieco chce.

chce vramci volneho priestoru moznosti, chce nieco viac, len tak, pre zaujimavost, pre dobry pocit (nie pre odstranenie zleho pocitu, potreby). neni to nic nutne, ale bolo by to asi fajn. to je chcenie. a vsetky negativne pocity su vlastne potreba. pokial sa uspokojis s tym co mas, a zaroven si uvedomis ze mas pravo slobodne chciet, tak by si sa mal vyhnut stresu. stres je vlastne nejaka nenaplnena potreba.

potreba je priestor medzi neprijemnym nedostatkom a neutralnym pokojom. cize ked nieco musime.
chcenie je priestor medzi neutralnym pokojom a pozitivnym bonusom. tj, ked nieco slobodne mozeme a tiez nemusime.

pokial je clovek myslienkami viac v tom negativnom vnimani, ked potrebuje, a jeho zivot zavisi na niecom, tak pocituje stres. to cloveka nuti dostat sa z tej negativnej situacie nejak, dostat sa do pokoja. akonahle ma clovek pokoj, moze nastupit chcenie, a teda chtivost, chciet viac. nie na ukor druhych samozrejme, ale skor tak, ze aj ostatni z toho budu profitovat. ze ty das do niecoho energiu, a z toho nieco ziskas, a budes bohatsi. nie na ukor druhych, ale skor opacne - vymennym obchodom, obaja ziskate, lebo si chcela viac..

a je rozdiel chtivost a chamtivost. chamtivost znamena, ze chces viac nez ostatni. ci uz oni budu mat malo a ty akurat, alebo ty vela a oni akurat. to je proste nespravodlive a nerovnovazne. ale chciet vela same o sebe neni zle. je to motivator cloveka nieco robit. pokial to nie je na ukor ostatnych, tak to je fajn.

ked chces vela penazi, je to ok.
ked chces vela pomahat, je to ok.
ked chces vela napadov, je to ok.
ked chces vela akychkolvek pozitivnych veci, tak je to ok.


problem je ked sa tie pozitivne veci robia na ukor inych. a problem je, ked to nerobis zo slobodnej voly, ze chces, ale ked to robis lebo musis, lebo potrebujes, lebo si na tom zavisly. tam si totiz v strese, a tak to zvadza k robeniu veci na ukor inych.

ale ked to robis slobodne, ze vies byt aj bez toho, ze to nepotrebujes, ale slobodne chces, tak je vsetko ok. a to by mal byt hlavny motivator vo vsetkych zivotnych situaciach. pretoze vtedy sa system udrziava stabilny, ak su ludia rozumni, spravodlivi, a chapu ze uspech ostatnych pomaha aj ich uspechu. preto sme evolucne ziskali empatiu, lebo nam ukazuje, ze ked sa maju dobre ostatni, mame sa dobre aj my. ak by sme robili veci na ukor druhych, empaticka intuicia by nam naznacila, ze to nie je dobre.

takze vsetko krasne funguje. treba sa v prvom rade vyrovnat s tym co je, a v druhom rade sa s nadsenim pustit do ziskavania dalsieho, lepsieho, do zlepsovania sveta, do zlepsovania seba a svojej situacie. aby sme potom mohli este viac robit to co chceme. a kedze nam je o to lepsie, o co je lepsie druhym, a chceme sa mat lepsie, tak zaroven chceme, aby sa aj ostatni mali lepsie. cele to dobre funguje.

jedine co nas posiela na zlu cestu je konanie z potreby, ked zabudame na niektore veci (zdravie, spravodlivost, hodnoty), len aby sme mali uz tu potrebu naplnenu. cize neslobodne myslenie nas smeruje na nespravnu cestu.

sloboda, nadsenie a chtivost, su tie najlepsie vlastnosti, ktore udrzuju svet spravodlivy, dobry a uspesny.