"Čo je človek? Most cez priepas?, most medzi ľudoopom a nadčlovekom." napísal F.Nietzsche začiatkom 20teho storočia. Hovoril o nadčloveku ale ako to už býva, jeho slová boli zlé pochopené,a tak k nadčloveku bola pridaná plavá beštia a árijská rasa. Hovoril o tom že v silách jednotlivca je stúpat ku hviezdam a výsledkom boli plynové komory.

Dnes, začiatkom tretieho tisícročia sa nachádza ľudstvo v delikátnej situácii. Priemyselná revolúcia pred dvomi storočiami postupne oslobodila vačšinu západnej populácie od nutnosti trávit čas produkciou potravín. Človek začal pod vplyvom myšlienok osvietenstva mysliet sám za seba. Čoraz viac a viac sa ľudia pýtali a pýtajú čo je pravda a čo lož, aká je podstata hmoty a kam tento svet a človek v ňom smeruje.

Na niektoré otázky poskytla odpoveď kvantová fyzika, na niektoré kosmológia Veľkého Tresku a na niektoré Darwinova evolučná teória. Na počiatku bol bod s nekonečnou hustotou a nekonečnou hmotnostou ktorý existoval proste preto, že existova? mohol. Potom sa niečo stalo a veci sa začali chaoticky hýbat. Energetické vlny sa zmenili v častice, častice sa spojili v atómy, atómy sa vďaka magickej sile gravitácie, tej sily ktorá spája začali znova zjednocova?. Vznikli hviezdy, planéty a na planétach niečo, čo sa dokáže kopírovat.

Medzi týmito replikátormi, molekulami ktoré sa kopírujú preto, že sa kopírova? v určitom prostredí môžu, nastal boj. Ten nádherne popisuje Dawkinsova teória Sebeckého génu a myslím že pre účely tejto práce nieje nutné objasňovat ako sme od prvotných buniek dospeli až k človeku. Teda, skoro k človeku, k skupine živočíchov ktoré sa nazývajú primáty.

Človek je zvláštny tvor. Svoj život žije dvojmo, v reflexii. Nielenže niečo robí, on aj vie čo robí. Nielenže vie, ale aj vie, že vie. Hovorí jazykmi, manipuluje symbolmi. Mnohí sa pýtajú, odkiaľ mu bol daný tento dar duše, vedomia svojej existencie. Niektorí odpovedajú "od predkov". Iní od Boha. Všetci majú svojim spôsobom pravdu, ale vede také riešenie nestačí.

Prikláňam sa k teórii tzv. memetiky ktorá tvrdí, že to, čím sa človek naozaj odlišuje od iných zvierat je schopnos? imitova?. Keď sa človek naučil imitova?, vzniklo podobne ako v prípade prvých replikátorov - génov v prvotnom oceáne - opa? niečo, čo sa kopíruje, preto že sa kopírova? môže. Tentokrát je to však "mém" - niečo, čo sa kopíruje pomocou imitácie, a prostredím v ktorom sa šíri už nieje prvotný oceán ale informačný priestor ľudského mozgu. A tak znovu zaúradoval Darwinov princíp evolúcie, tentokrát však v čoraz rýchlejšom vydaní - tí, čo dokázali úspešne imitova?, mali vačšiu pravdepodobnost prežitia ako tí čo to nedokázali a vaše die?a malo vačšiu pravdepodobnos? prežitia pokiaľ ste si za partnera vybrali niekoho kto to dokázal. A keďže s imitáciou súvisela aj veľkos? mozgu, vznikol "selekčný tlak" na zvačšovanie mozgu ktorý za pár miliónov rokov vyprodukoval človeka homo sapiens sapiens. Tak ako si gény postupne vytvorili čoraz dokonalejšie "telá" na svoju reprodukciu, tak si aj "mémy" postupom času, práve vďaka horeuvedenému "selekčnému tlaku" vytvorili dokonalejšie a dokonalejšie zariadenia na svoju reprodukciu - "mozgy".

Avšak to stále nevysvetľuje čo si táto memetická veda myslí o duši, vedomí JA, egu. Pokúsim sa objasni? - ľudské JA je vlastne informačný konštrukt, software ktorý beží na hardware ľudského mozgu ktorého cielom je šírit tieto mémy, tj šírit všetky piesne, slová, vety, a iné výtvory ľudskej mysle. Keď hovorím "ja verím v to že toto jablko je červené", dávam dôraz na to že v mojej hlave existuje niečo, čo celým svojím bytím deklaruje že toto jablko je červené. Toto "ja verím" rozšíreniu mému "jablko je červené" pomôže viac ako keby som povedal iba "jablko je červené". A okrem toho napomôže aj rozšíreniu samotného "ja verím". A tak už od útleho detstva jeden druhého "infikujeme" pocitom vlastného JA.

Čo hovorí táto memetická veda je šokujúci fakt : Neexistuje žiadne aktívne reagujúce JA. Niektoré experimenty dokázali že mozog najprv naplánuje sériu pohybov na chytenie loptičky a až potom dochádza k "rozhodnutiu" či bude loptička chytená. Nieje teda vlastne žiadne nezávislé JA, ktoré by sa rozhodovalo, je len vedomie ktoré reflektuje že došlo k rozhodnutiu loptičku chyti?. Hovoríme si, "ja som sa rozhodol chyti? loptičku", fakt je ten že náš mozog to urobil za nás a naservíroval nám k tomu aj historku o tom ako sme sa rozhodli loptičku chyti?. Avšak to je len ilúzia. Opakujem, dnešná veda - aspoň tá s ktorej názormi súhlasím - tak ako niektoré buddhistické školy hovorí, že naše JA je prázdny pojem, ilúzia ktorá bola postupom času vytvorená preto, že úspešne pomáha šíreniu "mémov", informácií, ktorých podstatou je šírit sa. Prázdny je aj pojem slobodnej vôle, niet totiž nikoho, kto by sa rozhodoval.

Prečo sa tak zdĺhavo rozpisujem na tému ktorá na prvý pohlad s témou Nadčloveka veľmi nesúvisí? Preto, že si myslím, že človek sa môže stat niečím viac iba vtedy, keď pochopí sám seba. A práve do tohoto štádia nás všetkých postupne dostáva dnešná veda, s jej fascinujúcim nástrojom na hľadanie pravdy - metódou experimentu.

Zdalo by sa, že človek ktorý nahliadne na to, že jeho podstata je prázdna, že neexistuje žiadna slobodná vôľa, stratí akékoľvek morálne zábrany. Zdalo by sa, že takéto poznanie z človeka nadčloveka neurobí. Opak je pravdou. Taký človek nemá dôvod odmietnút spoločenské normy z ktorých sa skladá "morálka", prečo by mal, keď vidí že robia svet pekným?

Taký človek, ktorý nahliadol na svoju podstatu, nahliadol aj na to, že táto podstata je vo všetkých ľuďoch identická. Prázdna. Preto mu neostáva nič iné iba milovat iných tak, ako seba samého.

Takéhoto človeka , ktorý nahliadol na svoju podstatu nazývam nadčlovekom. Taký človek vie, že nemá čo stratit a preto je pre neho možné čokoľvek.

Existujú mnohé moderné filosofické smery ktoré sa venujú tomu, čo príde po človeku. Transhumanizmus, Posthumanizmus. Všetky však upriamujú svoju pozornost na to, že k zmene ľudského druhu dôjde zvonka - pomocou technológií. Isté je, že ak sa ľudstvo kvôli malicherným náboženským a nacionalistickým dôvodom do pár rokov nezničí, dostane do svojich rúk technológie ktoré sa dajú nazvat magické. Pomocou nanotechnológií bude možné na molekulárnej úrovni prebudovat kameň v banán, pomocou studenej fúzie ľudstvo získa praktický neobmedzený zdroj energie z hmoty, pomocou kmeňových buniek nebude problém vytvorit stromy na ktorých bude rást bravčové maso.

Človek bude môct byt neviditeľný, bude môc? ma? krídla, žiabre a všetko bude môct vymenit tak ako dnes mení svoje oblečenie. A čo predsalen z určitých dôvodov nebude možné v tejto našej starej dobrej realite, to bude možné v realite virtuálnej. Formy, v ktorých sa v budúcnosti bude prejavovat ľudská bytost sú neobmedzené. Človek len pomaly dochádza k poznatku že blaženost ktorú môže nájst napríklad v sexualite je prakticky neobmedzená a názor že je bolest nutná na to aby človek poznal rozkoš a š?astie nepovažujem za pravdivé a hodnotné.

Áno, iste, aj človek s krídlami bude nadčlovekom - veď bude hotovým anjelom. Ale práve kvôli moci týchto techológií je dôležité aby zmena prišla zvnútra človeka samotného a to zvnútra každého jedného človeka. Dlhodobý mier v svete kde stačí rozhodnutie na to, aby bola celá planéta zničená, sa nedá udržat pomocou zákonov uplatňovaných zvonka. Dá sa realizovat jedine pomocou etických právd ktoré každý jeden človek odhalil sám v sebe.

Tak ako dospelého človeka spoznáte podľa toho, že si uvedomuje aké krásne je detstvo ktoré už naveky stratil, tak spoznáte nadčloveka podľa toho, že pochopil aké krásne je byt človekom.