postupil som, lebo som neutocil slovami, hovoril som racionalne, ale utocil som intonaciou, vycitkami:

ak sa s niekym nezhodujem, tak neutocim, ani sa nebranim, zachovavam chladnu hlavu, dokonca ani nemam vycitavy ton, pretoze tym by som utocil, a mojim cielom nie je obmedzit toho druheho, mojim cielom pri nezhode nie je dokazat svoju pravdu, aj ked casto to z defenzivy tak pocitujem, moj ciel je preskumat vsetky mozne alternativy, a ak ich aj preskumam, mojim cielom nie je donutit toho druheho aby akceptoval moje riesenie, mojim cielom nie je dokazat mu, ze sa myli, ani ze mam pravdu, mojim cielom je preskumat vsetky alternativy, a ak som o nejakej presvedceny, tak mojim cielom je, aby ten druhy, pred tym ako sa rozhodne pre spravnu odpoved, aby aj on preskumal vsetky alternativy, a racionalne a slobodne sa rozhodol, ci uz proti mne alebo so mnou, a ak sa rozhodne proti, tak ma zaujima preco, nemozem projektovat svoj nazor, a ak sa citi ten druhy ohrozene, tak nie je dobre vobec prezentovat svoj nazor, treba neutralne poziadat o vysvetlenie, preco je ta druha odpoved spravna - akonahle do toho dam akukolvek negativnu emociu (vycitku, vsugerovanie, ignoraciu druheho nazoru), tak tym mozem lahko sposobit konflikt, ktorym toho druheho uplne uzavriem, a teda zamedzim tomu, aby sa nasla pravda, cize vlastne svojou negativitou znemoznim objavenie pravdy u toho druheho, cim ublizujem.. no mne zalezi na pravde a obojstrannom win-win pochopeni..

najblizsie chcem konat aspon o kusok lepsie :)