ono tá celá veta o tom strachu, aj tá veta pred ňou, to stavia do iného kontextu, než ako o tom píšeš: "postavím sa svojmu strachu, dovolím mu prejsť okolo mňa a cežo mňa a keď odíde (ten strach, to trasenie sa ním) OBRÁTIM ZA NÍM SVOJ VNÚTORNÝ ZRAK, ABY SOM UVIDEL JEHO CESTU (SPôSOBU JEHO VZNIKU A KAM MA SMERUJE), tam kde odišiel strach, neostane nič, IBA JA.

skôr to je podla mňa celé o tom, nie že ignorovať svoj strach, alebo ho nasilu potláčať, ale preskúmať hlbiny, ktoré sú za ním, či v ňom, a priniesť tam svetlo (seba)poznania - teda spoznať, že strach sám o sebe nás len zväzuje, ak sa mu poddáme, a v tomto zviazaní nie sme schopný Presne , Intuitívne konať.
Naopak, ak preskúmame našim sebaspoznaním cesty strachu, zistíme, že nie je potrebný, pretože vždy je za ním buď strach z neznáma - čo ide k nám budúcnosťou našou, alebo strach z minulého nezdaru, bojíme sa, že sa tak isto nepodarí aj teraz v prítomnosti....ak to obrátime naopak a na začiatok príbehu každodenného dáme silu, z hĺbky našej prameniacu, vedomie, čo rastie a v každom momente sa učí a zdokonaluje, stáva sa silnejšie a schopnejšie stále viac komunikovať so sieťou života, s vedomím, čo všetko spája a ktorého hlavným zámerom je rast smerom k stále väčšej slobode, tvorivosti a lahkosti všetkých foriem života, ktoré sú v tejto sieti vedomia ponorené, strach nemá zmysel....tolko k tomuto ma napadlo..