V kaluži na ulici medzi domami sa pomaly prebúdzal k životu komár. Len tak tak stihla chytiť posledné záblesky slnka aby sa trochu zohriala po tom ako sa pozviechala z vody. S jej prvým nádychom vzduchu sa v malej nervovej sústave ozývala len jediná myšlienka – krv. Vedela, že je blízko. S piskotom prvý krát vzlietla a zvykala si na ľahký vánok, ktorý k nej niesol sladký červený pach. Bola na správnej ceste. Vlietla oknom do izby, bez váhania ju preletela a sadla si na ruku. Zrazu ju obklopovalo telo, nebolo v kľude, stále sa mykalo ako zo spánku, no to ju predsa nemohlo odradiť od jedinej potreby čo mala – množiť sa. Pomaly sa napichla pod kožu a začala piť. Zrazu celým jej telom prešiel silný tlak a jej žalúdok postupne vytlačil všetky orgány preč, až sa z nej stal malý krvavý ohňostroj.

Po jeho tele behali záblesky farieb z monitoru. Vedel, že čoskoro bude musieť vstať a ísť sa najesť. Prvý krát po niekoľkých hodinách spustil oči z monitoru. Pocítil nepríjemnú bolesť a mravenčenie v ľavej ruke. Do tmy a šumu hudby čo sa ozývalo zo sluchátko sa ozvalo rezignované „kurva!“. Keď bol pripojený, padla mu ruka dole z operadla a bohvie koľko hodín len tak visela dole. Z ruky mu šla čierna hadička, končiaca niekde pri skrini od kompu. Žili na ruke mal navreté a obrysy ihly silne trčali z pod kože. Z miesta kde vychádzala hadica z ruky mal zaschnutý pás krvi. Pozrel sa dole a na podlahe bol malý hnedý fľak. Chytil hadičku a pomaly začal ťahať. Z pod kože sa pomaly vysúvala červená gumená sonda. Ako pomaly vychádzala koža kopírovala jej obrysy, vyzeralo to skoro ako keby to bol zvláštny vedľajší produkt tela. Obrazovka sa z abstraktných geometrických tvarov zmenila na nekonečnú plochu malých náhľadov kanálov. V každom bol na výber iný mix obrazu, zvuku, hormónov a drôg. Ako sa začal naťahovať na stoličke, oznámilo mu svoju existenciu zopár preležanín. Mal síce ešte nejaké prachy v zálohe a mohol si dovoliť trochu väčšie pohodlie, no nechcel. Myslel si, že keď celý tento proces bude zažívať na staršom sete, nestratí až tak kontakt so svetom a všetko to nechutné a boľavé sa stane krátkym vyslobodením do reálneho sveta.
Už dlhšiu dobu sa neobjavil žiadny kšeft a toto bol podla neho najlepší spôsob ako si skrátiť čakanie, kým sa niečo nepritrafí. Je totiž ťažké pestovať a predávať trávu v dobe, keď si môže hocikto namixovať koktejl syntetických drôg podla jeho predstáv. Býval v menšom dvojizbovom byte s párikom ktorý zvykol prešukať celé dni. Kedysi sa bavili viac, no v poslednej dobe sa v ovzduší nieslo niečo divné. Zvláštny opar pod ktorým chladli všetky vzťahy čo si udržiaval s ľuďmi. Dostal pocit ktorý ho nejak tlačil von z bytu, tak sa rozhodol, že si dá krátku večernú prechádzku s jedným spliffom. Zo súvislej vrstvy špinavého prádla čo pokrývalo zem skúsil vybrať najpoužiteľnejšie kúsky, obul si svoje topánky ktoré sa dali vyzuť už len pohľadom a zavrel za sebou dvere bytu. Topánky sa mu točili okolo nohy všetkými smermi, no nevedel sa s nimi rozlúčiť keďže boli jeho najpohodlnejšie.
Býval na okraji mesta, nižšie bytové zástavby tu výnimočne striedal strom. Z diaľky sa ozýval piskot kolies nejakého vozíka alebo bicykla ako vždy. Pomalým krokom sa vydal na prechádzku s neznámou trasou. Na oblohe sa šírila z centra mesta nažltkastá žiara ako nejaký nervový plyn kvôli ktorému v meste nevidel poriadne hviezdu už pár mesiacov. Ako tak míňal uličky medzi domami, zrazu sa zastavil. Mal pocit že v jednej z nich niečo videl. Vrátil sa o pár krokov a v niekde v pozadí sa triaslo malé červené svetielko. Pritisol sa trochu viac k stene ktorá viedla do uličky a bola lemovaná kontejnermi a košmi na odpadky. Pohľadom sa snažil čo najviac zachytiť predmet ktorému pravdepodobne patrila tá malá červená bodka. Rukou sa chytil steny a spravil krok dopredu. Nohou nechtiac kopol do jedného z kovových košov a keď už sa z jeho mozgu drala informácia aby sa pozrel dole započul divný hlboký zvuk po ktorom nasledoval kratší a vyšší. Bolo to zabzučanie so zvláštnou frekvenciou a z červeného bodu sa zrazu na moment stala červená čiara. Z jej pohybu sa ako by sa zrodil krátky záblesk svetla a lúč streli, pravdepodobne z laseru, trafil kôš do ktorého kopol. V sekunde sa mu podlomili kolená a zostal skrčený za košom z ktorého pomaly tiekol do biela rozpálený kov, ktorý si nevšimol a s tichým zasyčaním mu popálil ruku.

to be continued ... ?

milion chyb asi, ale whatevr