Vždy som sa vyhýbala pomáhaniu s kočíkom ženám do alebo z autobusu, lebo som sa bála, že bude fest ťažký alebo že sa zvalím v polke schodov:) Ale posledné mesiace robím presný opak a keď vidím, že sa slečna chystá s kočíkom nastupovať alebo vystupovať, tak sa sama opýtam, či chce pomôcť a mám z toho fakt radosť. Už vidím, ako ja raz budem mať baby a budem stresovať, že akým zázrakom si budem sama nakladať kočík do šaliny.

Dobré skutky rulez:)