Last couple days. Dear diary. :: Something smarter than us is going to emerge

* Ústna časť štátnice zo špeciálnej pedagogiky je úspešne za mnou. Z jednej špecializácie za A, z druhej tiež za A, z obhajoby za B. Jupíííí jou! Titul sa blíži!

* Hneď po štátniciach som včera volala mame a až výskali od radosti a "Sme na teba pyšní." Ach, ako by som túto vetu dopriala všetkým ľuďom sveta. A potom za pol hodinu mi volala znova a že je vlastne Deň detí a "Všetko najlepšie! Nech si stále také dobré dieťa. Lepšia ako si teraz už byť nemusíš!". Ak sú slová, na ktoré nikdy v živote nezabudnete, tak toto sú zaručene jedny z nich.

* Zajtra ma čaká písomná časť. Snažím sa učiť. Ten pocit "vedenia" ma strašne neskutočne baví. Nikdy som nebola radšej, že som si pridala druhú školu, ako som teraz!

* Martinka sa už nikdy nevráti. Viem to, ale ten pocit stále ku mne neprichádza. V práci pribudlo povinností, sĺz, kvetín a jedno obrovské prázdno.

* Často sa prichytím pri tom, ako len tak sedím vedľa teba a uprene na teba pozerám a stále neverím, že ťa mám. Práve teba a nikoho iného. Ďakujem, že si tu pre mňa a že mi dávaš možnosť byť tu pre teba. Ani neviem, ktorá z týchto dvoch vecí ma teší viac.

Nevadí, že stále prší.
Moje šťastie svetielkuje aj v noci.