Ahojte, po par rokoch sa mi zadarilo splnit si jeden zo snov/cielov a to pesi si za den prejst z Mnichovej Lehoty do Hlohovca celym hrebenom Povazskeho Inovca. Minuly rok v zime bol naj pokus kedy som sa po 2h korculovania do kopca na Inovec chystal pokus vzdat tak som si tam 3/4h fotil (tusim som to tu uz aj pisal) a potom sa brodil asi 15km po kolena v snehu a razil stopu na Pansku Javorinu az som sa dostal na Bezovec v dost slusnom case na dane podmienky (asi 6h to trvalo) a pokracoval som cez Marhat az do Piestan (odbocil som kusok pred sedlom Havran). To bola minulorocna zima...
Na tento piatok som si vzal nahradne volno lebo predpoved bola po tyzdnoch docela gut, nikto nechcel ist liezt tak som sa spakoval a isiel skusit kam sa zadari dojst. O stvrtej budicek bol lepsi ako ked bezne vstavam o hodinu neskor do prace (asi to bude tym, kam clovek vyraza alebo neviem). Cestou na vlak v parku stretavam pred pol piatou borca co sa mota pod stromami - ked ma zbada vysvetluje mi, ze tu ma vyhliadnute zampiony a dosiel si ich pozbierat (premyslam ci nie som este pod vplyvom niecoho...). 06:00 vyrazam z Mnichovej Lehoty, pokusne prvy krat spustam GPS tracker na telefene. Zbaleny relativne nalahko - bezecke trailove Adidasy, dlhe elastaky na nohe, jednp termotriko na seba a jedno v zasobe, Paclite bunda, Buff-ka, maly Author cyklo batoh, 1.5l camelbag s iontakom, 450ml acidko z Lidlu, 6 celozrnnych takych tych hustych chlebov so syrom, 2ks banan, chalva a ine sladke chujoviny plus 6ks guarana bobul a palicky na slapanie pre istotu lebo moje kolena nevydrzia uz nic. Plan bol cca. rozumnym tempom valit, zakrmit na Ostrom vrchu prvy chleba, potom na Bezovci (1/3 cesty) dalsi a doplnit tekutiny na chate a na sedle Havran (2/3 cesty) to iste co na Bezovci.
Takze zacinam slapat - GPS nema signal - pohoda, sere jebe ako sa hovori, hlavne, ze je krasne a dobre sa kraca. Smerom hore na Inovec krasne hmly, les husty tmavo zeleny po dlhych dazdoch, vsetko vyrastene, rozkvitnute a vonave. Som nafetovany behom prvych 15 minut a uz iba v tranze slapem a s debilnym vyrazom cumim okolo seba aj ked to tu mam uz nachodene za tie roky - stale je to super zaujimave. Pred nosom mi asi 10m prechadza uplne kludne lan alebo srna, nerozoznavam. Od chaty pod Inovcom si cestu neskracujem diretkou na vrchol ale drzim sa cervenej znacky nech to je poctivy prechod ak sa mi to vobec zadari prejst cele. Na vrchole sa trhaju hmly, svieti teple slnko, tempo nic moc ale ntrapi ma to, je krasne. Pri vrchole sa zbavim ranajkovych vlociek a chleba s tym, ze prazdne brucho ma popozenie. Zahadne sa kdesi nastartovalo aj GPS a na Paluch-u si uvedomujem, ze som zabudol skalibrovat vyskomer na orlojkach (to mam za to, ze uz chodim do lesa ako hi-tech debo do labaku, ale ked ma to este bavi..). Vyhlady z hrebena su dovi dopo Docolomansky - ked som cestou hore bol vykykany tak tuna som niekde za levelom tranzu. Vela fotim a seriem na tempo - ved co, ked nestihnem skusim nabuduce, ale pocasie je mozno jedinecne :] Planovana zakrmovacka na Ostrom vrchu sa nekona - vobec mi neberie a napriek tomu, ze by som sa mal mozno nasilu najest nech nepride kriza risknem to - nechce sa mi grcat (ostatne ako vzdy). Medzi Panskou Javorinou a Prielacinou je vsetko este viac rozkvitnute = este viac fotim a stracam tempo plus GPS signal. Vybavujem otravne telefonaty z prace. Sedlo Skaliny ma podla ocakavani omracuje - luky a vyhlady su nehorazne, toto je cele az moc dobre a uz to nezvladam, je toho dobreho zrazu akosi vela. Masiv Bezovca je cely podmacany a neprijemne sa slape ale to nevadi. Zakrmovacku volim na slnecnej rozkvitnutej zjazdovke namiesto planovanej Zentiva chaty. Susim fusakle a boty, ktore mi komplet premokli este cestou na Inovec a celu cestu som zbieral rosu = ponozky mi s tou vodou tak zomleli slapy, ze uz teraz po prvych ani nie 30km mam nohy dost bolestive. Neva, som v tranze to sa podda, Ty si moja voda...bla bla bla. Zakrmene, na chate doplnena voda, 3dcl kofolky, davam dalsie 2 guarana bobule a slape sa dalej. Po ceste opravujem pokazenu teleskopku palicku a stretavam prvych 3 turistov. Pred Marhatom mi dochadza bateria v telefene a tym padom odchadza aj GPS a fotak v jednom - neva i ked na fotenie je toho hafo. Vyhlad z rozhladne na Marhate je fenomenalny - Male Karpaty, Zaruby, Biele Karpaty, Velka Javorina, Lopenik, Povazsky Inovec, Strazovske vrchy (Vapec ci Strazov), Klak, Velka Fatra, Vtacnik, Zobor - som na hadry uneseny a nahlas sa smejem sam sebe a seckemu ako uz cely tento den vlastne. Caka ma este pekna cast po Krahulcie vrchy odkial je to na sedlo Havran uz iba par km, ale viem, ze od Krahulcich je to dost nuda a tak aj bolo. Neva, prichadzam na Havran, v senku doplnam wasser, 0.5l kofolky a 2 guarany, pocuvam parik wannabe motorkarov z okolia (borec prijebany ako Leninove spisy) a utekam z civilizacie. Utekanie sa vsak realne nekona, smatlem kvoli otlakom, zacinam citit nohy a caka ma posledna cca. tretina cesty, ktoru vobec okrem mapy (ktoru nemam so sebou) nepoznam. Prichadza nudny usek stredom stromo/kriko-radia v poli. Horko, pavuciny na ksichte kazdym 3 krokom, uhynanie sa konarom, profil monotonny, unava a prichadza nervozita. Kusok cez pole a hup do mikrolesa kde sa chodnik vlni v chujavach esickach a stale pavuciny, zarastene a horko s nervozitou. Trocha sa to zlepsi na poli a po par sto metroch trt na asfaltku...super, stracam znacku lebo od sedla Havran sa s tym lokal KST borci nesrali a rozostupy medzi znackami su znacne. Znacku nachadzam po prechode cez po pas vyrastene plodiny na poli asi 300m. Super, uz nestahujem cas podla smerovnikov a ledva stiham - pritom zrovna v tomto useku som planoval najviac stahovat...trasa je horsia a horsia, humna, polia, hnojiste, humjusny vchod do lesika, vymyte dolinky, preskakovanie fekalnych rigolov, cesta po potoku a konecne do kopca. Znacenie este viac na chuja, nervozita stupa. Cakam na dalsi smerovnik - nachadzam ho po 2x tak dlhej dobe ako som cakal a oznamuje mi, ze som presiel 1/2 z toho co som cakal. Cele zle, cele zle. Valim co to da s tym, ze k dalsiemu je to hodina, tak to musim dat aspon za 3/4. Nakoniec je to 25 minut. Dalsi smerovnik nie je ale valim, davam za jazdy ultrasladkotucnyumelinovy Piknik od ktoreho ocakavam efekt raketoveho paliva. Sranda je, ze nemam nedostatok energie ale nohy/slapy na kasu, kolena a slachy a pod. na co nemam receptu...stav je uz ozaj biedny, kroky bolia ako svina, nohy opuchnute ale nie je cas povolit tenisky. Asi po 2h prichadzam na zahradkarsku oblast pri Hlohovci. Radujem sa. Predcasne. Smerovnik chladne strojopisom oznamil 1:10 na stanicu podla vsetkeho po asfaltke. Nastastie nie, cesta po asi 200m odbaca bahnitym riglomo do kopca ale moje nohy ani napriek povolenym teniskam nebolia menej - naopak. Slapy su v ohni pekelnom, grimasy hadzam ako funes pri laparoskopii stredneho ucha bez umrtvenia. Prekonavam to zrychlenim tempa ale v tom po asi 2oom vidim v svahu rigolu lezat akusi postavu. Nejaky bezdak dedko tu lezi vyvaleny a minam ho. Chce pomoct - dilema - necham tu ozraleho deda a budem mat vycitky na stihned spoj alebo mu pomozem, on sa ozerie, za par hodin exne a ja budem cakat ako cibazol v HC na spoj. Pomaham mu na nohy ale nevie/nechce sa postavit a smyka sa, je doscany, smradlavy a z laveho oka mu tecie hnis ako sopel ked mam nadchu. Tusim je na tom horsie ako je teraz. Nastastie je navaleny jak bulo a asi neciti. Pomozem mu na asfaltku kde ho nechavam a valim spat hore smer HC. Tuna uz nastupuje cista nervozita, kazdy krok je bolest, stracam znacku, preklinam znackara, stracam znacku znovu ale uz na to seriem, bolest sa stupnuje, mam toho plne kecky, pod sebou uz dlhsie pocujem HC ale nevidim ani trt. Zrazu som na asfaltke, skoro ma zrazaju 2 auta po sebe aj ked sa uhybam az do jamy, naslapovat uz ozaj nevladzem a co krok to sycim bolestou. Dostracham sa na stanicu, pisem SMS kamaratom, som rad ze je to za mnou ale necitim sa ziadnym hrdinom. Nieco podobne opisovali borci ked vystupili na osmicku - prazdnota. Nie dobre, nie zle - prazdno. Prvykrat v zivote nie som schopny prejst domov pesi. Na stanici si beriem taxi lebo slacha spredu kotniku mi kazdym krokom ide prasknut/zhoriet a koleno je uplne ako balon. Ale uz sa to lepsi :]
P.S. pocas cesty ma napadol citat od kamarata Mirca pocas jednej turistiky "Toto uz je vela aj na mechwarrior-a."
GPS data, ktore sa mi podarilo nazbierat:
http://sportstracker.nokia.com/nts/workoutdetail/index.do?id=2571928
http://sportstracker.nokia.com/nts/workoutdetail/index.do?id=2571927

udaje trasy z hiking.sk (stupanie 2548m, klesanie 2763m, dlzka 70.1km, cas 18:31)
ja som nameral (stupanie 2372, klesanie 2479, cas 13:14 total)
par foto (klik na obrazok)