Zavrite detské domovy
..stále sa investujú stovky miliónov do detských domovov namiesto budovania iných foriem starostlivosti o deti..


Čo sa robí v Británii s nechcenými, opustenými deťmi?
Tam detské domovy neexistujú. Deti idú do rodinnej opatrovateľskej starostlivosti, kde sa o ne starajú profesionálni opatrovateľskí rodičia. Tam zostávajú až do súdneho rozhodnutia, na základe ktorého sa buď vracajú do pôvodnej rodiny, ak tá prešla sanáciou a funguje, alebo súd rozhodne, že sú voľné na adopciu.
V Rumunsku sa napríklad rozhodli zavrieť detské domovy pre najmenšie deti a všetky deti presunúť do rodinnej starostlivosti. Od prvého januára 2007 je tam protizákonné umiestniť dieťa do dvoch rokov do ústavnej starostlivosti.

Má význam zachraňovať rodiny, kde sú rodičia alkoholici alebo drogovo závislí?
Aj keď sú rodičia narkomani či alkoholici, máme snahu pomôcť im dostať sa z toho a nebrať dieťa z rodiny. Dieťa musí preč z rodiny, len keď je fyzicky alebo sexuálne ohrozené. Ak je dieťa iba z času na čas zanedbávané – keď sú napríklad rodičia pod vplyvom drog alebo alkoholu – vstupujeme do tejto rodiny a pýtame sa, ako by sme jej mohli pomôcť pri výchove dieťaťa. Ak to nefunguje, dôjde k oddeleniu dieťaťa od rodičov. Šok z toho, že im je dieťa odobraté, často vedie rodičov k zmene. Kým je dieťa v opatrovateľskej starostlivosti, dostávajú šancu bojovať so svojimi závislosťami. Až keď to stroskotá a rodičia sa nechcú alebo nemôžu zmeniť, dieťa je uvoľnené na adopciu.

Čo je kľúčový problém dieťaťa vyrastajúceho v detskom domove?
Jednoducho povedané: dieťa vyrastajúce v detskom domove sa nenaučí milovať a nenaučí sa, aké je to byť milované. Dieťa vyrastajúce v rodine sa to prirodzene učí. To je hlavný rozdiel. Dieťa v detskom domove sa spolieha na obranné mechanizmy, spočívajúce v stratégii: nedôveruj nikomu, len sebe. V rámci danej situácie to je veľmi rozumný postoj. Preto sú tieto deti nedôverčivé, a majú tendeciu testovať, či láska, ktorú zrazu dostanú, je skutočne bezpodmienečná.

V rámci svojho testu deti trápia náhradných rodičov...
Iste, tínedžer vyrastajúci v detskom domove, ktorý sa ocitne v milujúcom prostredí, bude robiť zámerné kroky. Napríklad zapáli váš dom – aby zistil, pokiaľ až môže ísť bez toho, aby bol odmietnutý.
Najlepším spôsobom, ako predísť zneužívaniu a zanedbávaniu detí, sú fungujúce komunitné služby. Teda navštevovanie rodín – tak, aby bol možný problém čo najrýchlejšie zachytený a aby bola nádej na pozitívnu zmenu v rodine prv, než dôjde k násiliu a rozpadu. Keď sa však násiliu nepodarí predísť, treba do toho vstúpiť a ponúknuť riešenie problému.

Čo by podľa vás bolo treba na Slovensku urobiť?
Zavrieť celý systém inštitucionálnej starostlivosti naraz. Treba si vybrať detský domov, ktorý má riaditeľa so silou a imagináciou na to, aby spochybnil systém, ktorého je súčasťou a pomôcť mu jeho detský domov zmeniť na denné krízové centrum, prípadne útulok pre matky s deťmi. Treba urobiť takýto projekt a ukázať celej krajine, že sa to dá.