Výlet na Hoek van Holland

Dnes poobede som sa rozhodol, že pôjdem na výlet. Počasie vyzeralo veľmi slubne. Zobral som si cykloboty a pedále, že hneď ako skončím, vymením mestský "gear" za cestný a vyrazím. Cestou do práce som však narazil na celkom hustú hmlu. Cez moje 2 hodiny som rozmýšlal, či íst či nie, ale nakoniec vo mne zvíťazil fotograf. Povedal som si, že v hmle sa určite dajú spravi't krásne fotky.

Hoek van Holland je cíp, na ktorý narazíte ked pojdete smerom na juh od Hágu, Amsterdamu. V tomto preseknutí vchádzajú obrovské lode do známeho rotterdameského prístavu. Cesta mi ubehla celkom rýchlo, hmla vôbec neprekážala, počúval som si audiobooky a vychutnával jazdu po vetre. Prerezávajúc malé dedinky som si obzeral domy a záhradky malomeštiakov. Tu v holandsku su akosi krajšie. Aj keď sem tam sa nejaký ten trpaslík či delfínik nájde.



Prvý objekt, čo sa mi zapáčil, bola obytná kockovitá budova, v celkom pozoruhodnej lokalite. K moru to bolo asi 500-700 metrov, pookolí rozosiate bunkre. Musí tam byť celkom pekný život.



Hneď za ňou som zahliadol iný zaujímavý objekt, zrejme vojenského pôvodu. Rozmýšľajúc ako sa dostať čo najbližšie jazdím po okolí, skúšam rôzne cestičky (z niekoľkých strán je plot. Potom sa aj strácam, lebo sa mi objekt stráca v hmle. Narážam na veľa veľa bunkrov. Neskôr to vzdávam, a chcem ísť na pláž. Fúka silný vietor. Kašlem na úplný cíp a lode, lebo v hmle by aj tak poriadne nič nebolo vidno, odkladám si tento zážitok na viac slnečné dni.



Cesta na pláž je ako v sne, nádherné farby, vône, tichá hmla. No, hraje mi do toho audiobook, ale v ten moment nevnímam, ten moment je prisilný.



Ešte chvíľu stojím, rozmýšlam, skúšam fotiť a balím to. Sadám na bicykel a šlapem naspäť, tentokrát proti vetru. Čast cesty beriem popri pláži, no vietor je prisilný, tak sa sťahujem na cyklotrasu pri ceste, ktorá je obklopená domami. Hrá mi Neurosis a Jarboe, ale tá depka ma teraz nedostáva, nesmútim, skôr mi to dodáva energiu. A fotím zajace, ktorých je tu ako žiab na železnej studničke. Unavený sa zvalím do gauča a pozerajúc fotky píšem tento blog.