Finále Slovenského pohára. Stretnú sa v ňom teda dva tábory, ktoré predstavujú určité riziko. Laicky povedané. Pre organizátora zápasu nočná mora. Prečo? Pretože na Slovensku sa nenájde nikto organizačne schopný, kto by takéto stretnutie zvládol. A už vôbec nie na zväze. Ani v radoch polície. To však nie je chyba fanúšikov, to je chyba druhej strany. A že sa to zvládnuť dá!

V zahraničí existujú omnoho vyhrotenejšie zápasy a znepriatelenejšie tábory a predsa sú konfrontovaní rok čo rok. U nás sa organizátor, čiže SFZ „predposral“ už pri semifinálových zápasoch, kedy začalo hroziť, že vo finále na seba môže naraziť Spartak a Slovan. Začal teda podnikať kroky, aby sa fanúšikov týchto klubov dostavilo čo najmenej, prípadne takmer žiadni! Prvým bolo určenie termínu finále na pracovný deň, utorok 11. mája. Doteraz sa finálové zápasy hrali vždy vo sviatky, či už 1. alebo 8. mája. Druhým bolo určenie dejiska finále – Michalovce. Dva kluby zo západného Slovenska by teda museli merať 500 kilometrovú cestu, aby mohli vidieť svoje mužstvo. Ďalším krokom bolo obmedzenie kapacity štadióna zo 4500 na 2850. Z toho kluby dostali len po 450 lístkov, ďalšia tisícka sa predávala cez Ticketportal. Ostatné lístky si nechal zväz pre svojich partnerov. Ale to je na samostatný článok…

Potenciál fanúšikov je pritom omnoho vyšší ako 450. Napríklad Trnavčanov bolo na ich posledných dvoch finálových zápasoch v oboch prípadoch vyše 3000. Zväz teda evidentne robil všetko preto aby fanúšikov odradil. Ale táto snaha nevyšla a oba tábory sa začali chystať na veľký výjazd do Michaloviec. S tým zrejme na zväze nepočítali. A zjavne ani v radoch polície.

Čo teda využila slovenská polícia? „Fantastický“ Zákon o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí 498/2008 Z.z., ktorý prijala súčasná vláda. Ten totiž v paragrafe 8, čl. 11 hovorí: Ak na podujatí hrozí bezprostredné nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku alebo je ohrozené zdravie účastníkov podujatia, Policajný zbor môže toto podujatie zakázať alebo rozhodnúť o vylúčení účastníka podujatia.

Prečo by malo hroziť nejaké „bezprostredné nebezpečenstvo“ alebo „narušenie verejného poriadku“ ak polícia i organizátor budú robiť svoju prácu zodpovedne? Lenže to oni nedokážu. Tak im tento štát namiesto skvalitňovania práce dal radšej do rúk legislatívu, ktorá im úlohu do značnej miery zľahčila. Lenže zároveň oddialila od moci práva a dala do rúk represie.

Čo sme sa dozvedeli z reportáže na TV Markíza? Citujem: Polícia sa rozhodla preventívne tvrdo zakročiť. Na futbal sa Slovanisti ani Trnavčania nedostanú. „Rozhodli sme, že sa bude hrať bez divákov na tribúnach C a D, to znamená v hosťovských tribúnach, určených pre Slovan a pre Trnavu.“ (Stanislav Jankovič, viceprezident PZ)

Ak by organizátor toto nerešpektoval, bude po finále. „Budeme nútení pristúpiť tomu, že by sa zápas vôbec ako taký zakázal," pokračoval Stanislav Jankovič.

Problémom okrem chuligánov Slovana a Trnavy je aj michalovský štadión, je síce nový, no bezpečnostne podľa polície je nevyhovujúci: „Štadión absolútne nevyhovuje bezpečnostným podmienkam aj keď je to pekný štadión," dodal Jankovič. Finále pridelil Michalovciam zväz. Toľko z televízie. Toľko §8 v praxi.

Fanúšikovia zostali veľmi nemilo prekvapení. Opäť sa ukázala neschopnosť polície a organizátora. Navyše to vyzerá na dopredu pekne naplánované divadielko s nevyhovujúcim štadiónom. Horšie je, že v našom štáte to nie je prvýkrát čo sa policajná „sila“, podporená zákonom vyzdvihla nad v iných krajinách bežné štandardy.

Aj na začiatku reportáže televízie Markíza je vidieť, že v iných krajinách dokážu zvládať zápasy s 80 000 fanúšikmi. U nás si nevieme poradiť s 2850, resp. 900 „akože“ problémovými. Polícia radšej využije svoje páky a zakáže im prístup, resp. sa vyhráža organizátorovi úplným zrušením zápasu ak nedodrží ich nariadenie. Tým v podstate sama legitimizuje svoju vlastnú neschopnosť zabezpečiť poriadok a bezdôvodne sa uchyľuje ku krajnému riešeniu, ktoré mu legislatívne poskytla vláda.
http://sportky.topky.sk/c/46422/finale-slovenskeho-pohara-fraska-hanba-neschopnost