no moji švagrovci sú nadšení strašne a vkuse. až to niekedy mne ako okoliu lezie na nervy :) ono asi žiaden extrém nie je OK. hlavne čo sa detí týka, treba mať v sebe nejakú prirodzenú skromnosť, lebo ono sa to vráti.... ale zase keď vidím aj také oduté mamičky tak si vravím, že načo chceli mať vlastne deti, že či kvôli tomu ,že to dobre vyzerá na rodinnej fotke, že to zapĺňa priestor alebo čo :) v tomto keď je naozaj zle, tak si vždy poviem, že mám zdravé dieťa ktoré raz povie čau mami a odíde od nás dedkovcov, tak to nejako zvládnem :) (narozdiel od rodičov čo majú deti postihnuté alebo ťažko choré.. to už chce naozaj sebaobetovanie)