mne v podobnej situácii pomohol plač, smutný face a do toho vysvetľovanie, že to bolí...

..no a s tým smianím - je mi jasné že by sme nemali. ale je to ťažké. ja som nikdy nebola dobrá v strúhaní vážnych ksichtov - hlavne keď mi bolo niečo megasmiešne. viem že ho to v tom potom iba podporuje. ule už sa snažím nesmiať alebo iba tak v duchu ,)

odhliadnuc od toho že niesom moc za cápania po ruke, myslím, že toto nezaberie. on je vtedy ako v tranze. cely sa do toho hryznutia vloží :) trasie sa pri tom. tak trochu si myslím že si tak možno uľavuje od bolesti ked mu rastú zuby lebo poohrýzaný máme aj nábytok, jeho postieľka je ako keby v nej spával nejaký hlodavec :)
donedávna mi to až tak nevadilo, no vzhľadom k tomu, že okrem očákov má už vylezené všetky zuby momentálne, začína mi ísť doslova o kožu :-D a tú bolesť už tiež nezvládam.