Ňa... Prvé dva týždne boli na gympli, chémia. Vyfasovala som tretiakov a biochémiu (Vždy lepšie ako termochémia s prvákmi). Konkrétne štruktúra bielkovín, nukleové kyseliny. Bola to trieda, ktorá chémiu nemusí. Keďže používajú projektor, takže som žiadne adeníny a guaníny nemusela kresliť na tabuľu, hodila som do pawrpojntu a bolo;) (neznášam kriedu na rukách)
Problém bol ten, že oni naozaj chémiu nemusia.. Udržať pozornosť a zaujať, to dalo námahu!
A tak som zvolila cestu menšieho odporu. Ked sme sa prelúskali DéeNAáčkou, spravili sme si jej extrakciu, ktorá sa tu povalovala v notepade id morrigan. Prišlo mi to oveľa zábavnejšie. A nie len mne ;) Takže zrazu prišlo milion otázok čo kde ako prečo, zmenila sa atmosféra a hned bolo veselo..

Nepáči sa mi, akým štýlom je prax na našej škole.. Aj pre toto:
- prvý den som si zvykala na prostredie, bolo to nemastné neslané
- potrebujem sa oťukať medzi tými deckami, nadviazať nejaký kontakt s nimi aby sa lepšie pracovalo
- je to cudzie a brutálne odtrhnuté od veškerej učitelčiny, žiadna systematickosť (neviem, aký majú štýl práce, čo sa učili na iných predmetovh, na čom by sa dalo stavať)
Asi tieto tri body mi najviac vadili. Oveľa produktívnejšie by to bolo vtedy, ak by prax bola počas celého semestra. (Napr. v tie dni, kedy má daná trieda chémiu by tam naklusal) Ano, bolo by to náročné. Aj by to malo byť náročné, kludne vo vela veciach náročnejšia ako teraz. Ale vytrvali by poväčšine tí , ktorým na tom aj záleží.

Po jarných prázdninách som bola dva týždne na ZŠ.. Bŕŕŕŕŕ!!! :/ Desivé :)
Zhrniem to veľmi expresívne (s dávkou prehánania priamo úmernej konštante prehnania Infantilneho gemagoga): ZŠ vážne poškodzuje mozog :D Na to by mal byť človek- učiteľ pripravovaný ešte špeciálnejšie ako špeciálne..
Nie som až tak trpezlivá opakovať miliónkrát jednu poučku, neviem ich strážiť ako detičky a hovoriť im, čo je dôležité a čo si treba zapísať.. neviem na nich húkať a nadávať im, ked sa nenaučia čosi primitívne. Napomínať ich, že na slove "striekať" v súvislosti s Herľanmi nie je nič vtipne (ale šak puberta). V tom veku si ešte nevedia vážiť úsilie, ktoré človek vynaloží aby im pripravil zaujímavú hodinu a milióny iných vecí..
Možno im krivdím, málo času som s nimi strávila, ale vela z tých detí, no hrôza! Nesamostané, nevďačné, drzé..

Pikoška:
Celkom komické, ked do učebníc chémie pre 6. ročník dajú počítanie roztokov na percentá a počítanie percent sa učia asi v sedmičke (a možno aj v šestke, ale určite nie skôr ako v druhej polovici druhého polroka) :D Vivat slovenské školstvo...