a to uplne ticho a pokoj vsade...

dali sme si gps autonavigaciu do jednej dedinky, zadanu ulicu to nenaslo, tak som zadal "stred obce" ze vsak dedinka nebude mat 10 km priemer, aby sme to tam nenasli.

Mala. Ono to boli skor take lazy medzi zasnezenymi lukami a lesmi, oddelene domceky daleko od seba. Zastali sme uprostred dediny pri nejakom domceku, vypli auto, vystupili. Ticho, nic, nikde nikoho, len domcek, nejaka sopa a kopa snehu okolo. Zabuchali sme na dvere, ze sa spytame na adresu, vysiel taky dedko, ani po anglicky nevedel, ani po nemecky, po chvilke mavania rukami a nohami sme to vzdali.

Dedko potom zaliezol naspat do chalupky a opat bolo ticho. A my sme nastartovali, sli hladat dalej a premyslali o tom, ake to musi byt zit si niekde takto, panubohu za chrbtom v domceku na norskom vidieku a nic neriesit... :)