Celé leto v Londýne som pila veľa veľa čierneho čaju s mliekom denne a zvykla som si na to, že čaj môžem ihneď po urobení piť, lebo s mliekom nie je taký horúci. A prvá vec, keď som sa vrátila z UK domov, tak som si moc popálila ústa, lebo som do seba začala liať vriaci čaj bez mlieka:)

***

To je ako scéna zo Samotárov "Zvoní Vám telefon" - "Ale ja nemám telefon". Tak to sa mi zase stalo po USA, kedy som si od telefónu strašne odvykla a on furt zvonil a ja som ho ignorovala. Alebo som spala a v polospánku som premýšľala, čo to je za divný zvuk a to mi telefón vibroval.

***

Boli dve hodiny v noci a my sme boli s Andruom v príjemnom stave mysle vo veľkej kuchyni v Olde Vechte. Andru umýval hory riadu a ja som nám krájala ovocný šalát. Ako sme tak stáli, rozprávajúc sa a každý robil to svoje, na chvíľu som mala pocit, ako keby sme boli rodina a stáli sme v našej kuchyni a proste niečo robili. Bol to len záblesk pocitu, ale bolo to istým spôsobom strašne milé. A na ten pocit sa jedného dňa veľmi teším.