vcera ma gerry zobral do pubu clutcha, je dole pri rieke, prejdete cez most a ste na gorbal street, ale to je uz iny pribeh. najprv sme rozmlouvali s miestnym stamgastom, jazva na brade drsny glasgow working class akcent -jeden by sa ho zlakol, no bol to dobrak. teraz, ked odisiel do dochodku, ho najviac bavi tulat sa po skotskej vysocine. ma maly bivi stan a chodi sam, upratat si v hlave.
potom hrali stary chlapi blues rock, odpodlahy, na miniaturnom podijku. veril som im kazdy ton, spevak ako z hells angels spieval odusu prefajcenym zachrypnutym hlasom a fukal do hrdzavej ustnej harmoniky, gitarista trosku nesmely zo zaciatku to roztocil hned ako ho gerry posmelil zbesilym tancom, drummer asi prave prepusteny z basy, v tmavych okuliaroch hladel do prazdna a bil ako stroj, drzal to vsetko pokope a basak sa vlnil do rytmu aj napriek polamanemu clenku (gerry mu za odmenu ubalil po koncerte jointa). ked to roztocili triasli sa okna a holohlavy chlapi za barom spokojne kyvali hlavami, tmavy guiness pretekal poharmi, cierne boli steny i strop. tyto pani hraju po krcmach cez tridsat rokov, ziadna rychlokvasna indie kapelka. henry chinasky by tam sedel kazdy vecer a snad aj whisky by mu chutila viac ako v L.A.