2/11/2009
Vcera som priletel do indickej Kalkaty - mesta ciernej bohyne Kali. Mesta, kde posobila matka Tereza. Uz z lietadla som videl, ze je obrovske. zije tu 15. milionov ludi. Prvy kontakt s Indiou bol asi taky ako som cakal. spina, chaos, vsade plno ludi, neustale trubenie a hluk. Prekvapilo ma mnozstvo vran, ktore tu su. Hned na letisku som sa zoznamil s americanom Danielom a argentinskym parom Nicolas a Karin, ktora je viditelne v kulturnom soku a vystrasena. prve Nicolasove slova v indii boli: where is my fucking girlfriend? pretoze sa jej podarilo stratit hned na letisku.
Pricestovali sme vecer, tak vsetko posobi strasidelnejsie ako za bieleho dna. Hlavne davy ludi potulujucich sa po ulici - vyzera to ako jedna velka demonstracia, kopec zobrakov, mnohi spia na ulici. par ludi si pichalo drogy priamo pod nohami okoloiducich. Karin hovori iba po spanielsky, tak si trochu oprasujem moju spanielcinu. Snazil som sa ju upokojit, ze to naokolo su ludia taki isti ako my :) Ale tiez mam zvyseny pulz, no skor v ocakavani, co bude india zac ako zo strachu.

Dnes sme boli pozriet miesto, kde zila matka Tereza a inak sme sa iba poflakovali po uliciach a fotili. Ten chaos a farebnost su uzasne. Mam to rad. Vsade vela ludi, rozne tvare, rozne oblecenia. Medzi ludi sa prepletaju rikse, psy, obcas nejaka krava, alebo koza. Na smetisku sa hrabu v odpadkoch spolocne ludia so zvieratami. Vela vran a obrovske drave vtaky, ktore lovia vrany. recyklacia..Akurat to trubenie je dost otravne. Jedlo je dobre a lacne.




















restauracia











black&white ...about love



siesta















aj toto je kalkata...pozostatok kolonialnych cias..Victoria monument






3/11/2009
Je rano. Kalkata sa pomaly zobudza. Sedim na streche hotela. Vzduch je cerstvy, podobny ranam v marockom Marakesi. Ozyvaju sa prve klaksony, ktore sa po case zmenia na neustale trubenie. Slnko sa mi prijemne opiera do chrbta. Pocuvam krakanie vran. Vecer idem na nocny vlak do Varanasi.