http://imageshack.cz/image/uW

par fotiek z azie

dssd

16/11/09
Vcera som vypadol z risikesu do mussorie – 2000 mnm. Musorie je v Gahrwalskych himalajach. V hotely som nechal nejake veci. Snad ma tam pockaju. Vsetko mam zase v 1 batohu a nenesiem gitaru. Cestujem teraz s chalanom zo Svedska, ktoreho som stretol na ceste z risikesu. vola sa Eliah a zhodou okolnosti mal rovnaky plan ako ja. Chceme urobit trek do Harki Doon. Rano sme vstali velmi skoror okolo 6:00. 15-minutova prechadzka na stanicu pri vychode slnka nad himalajami. Je celkom cerstvo. Otom sme dali rychle ranajky, okolo prebehla skupinka karatistov v kimonach. V autobusoch “indo-tibetan border police” vozia deti do skoly. Opica ukradla z obchodu chlieb a uz si to supuje na kopec. Dedincania na nu kricia. A uz prichadza nas bus, ale nezastavuje, tak za nim bezime. Zastavil az o kus dalej a vodic s velkym usmevom. Bus je plny. Ja mam iba miesto na statie. Vodic jazdi jak sialenec. V podstate stale balansujeme nad pripastou 20-3- cm od okraja. Par krat sme sa skoro zrazili s oprotiiducim autom. Ludia blvu z okna. Vodic sa usmieva a stiha sa bavit s kamaratom. Po 2 hodinach utrpenia su uz ranajky stravene a nie je mi zle. Zastavujeme na prestavku. Zvonku je bus pekne oblvany. Dalsia etapa je uz uvolnenejsia. Zeny vzadu zacinaju spievat a tlieskat dorytmu. Nadherna atmosfera. Ako by som sa o tu krasu chcel podelit s mnohymi ludmi, ale neda sa. Treba to zazit. Mohutne zasnezene himalaje a spev horskych ludi. Vesely, oci im ziaria. Vedia sa tesit zo zivota, lebo kazdy moment moze byt posledny. Potom vymena autobusov. Presatupujeme na bus do Sankri. Malo to byt uz len 2,5 hod., ale zastavujeme na kazdom rohu, pomaly pri kazdom strome. Ludia nastupuju a vystupuju. Vyzeraju uz trochu inak. Zeny nosia satky a zlate sperky – vyzeraju echt ako ciganky z filmu. Mladsie dievcata su velmi pekne. Niektori muzi maju kroje a capice z ovcej vlny. Vacsinama velmi pekne ziarive oci. Ideme velmi pomaly, lebo cesta je nespevnena a kazdu chvilu zastavujeme. Vyhlady su uzasne. V udoli je divoka rieka, terasovite policka, modlitebne vlajky, male osadyd, borovicove lesy. Nad hlavami kruzia orly. Kusok pred sankri sa bus pokazil. Chlapi vyskakuju von, spekuluju, posedavaju a kakaju ako z podvozku nieco vyteka. Tvaria sa mudro, ale v podstate iba fajcia a kecaju. Po chvili bus zazracne znovu funguje a my pokracujeme. A tak sme tu v Sankri. Cesta netrvala 8 hodin, ale 10. Dali sme veceru – vyborne thali a teraz oddychujeme. Je tu zima a nie je tepla voda. Tak neviem kedy bude prilezitost na sprchu.


ja viem co sa stalo ...autobus sa pokazil



restauracia v Sankri




v restike




17/11/09 v dobe jednoduchej
Dnes sme s elijahom isli zo sankri do osla. Bola to makacka a prisli sme az vecer unaveni, lebo povodne sme planovali prejst usek sankri-taluka (11 km) na dzipe, ale samozrejme, ze bol drahy, tak sme slapali 25 km po horach. Za Talukou uz nie su cesty pre auta. Dedinky gangora a osla su velmi, velmi zaostale a ludia tam ziju tradicnym sposobom ako ich predkovia. Ziadna elektrika, ziadne skoly, ziadny lekar. Ziju velmi jednoducho v dobe jednoduchej. Prave prebiehaju pripravy na zimu. Tak uz pred vychodom slnka len co sa trochu rozvidni zeny odchadzaju do hor zbierat drevo a seno a zvlacaju to do vecera do dediny. Niektori idu s ovcami, kozami alebo kravami na pasu. Pracuju aj male deti mozno tak od 6 rokov. Nosia baliky sena pod ktorymi ich nie je ani vidiet, takze to vyzera ako pchodujuci stoh. Domy su z dreva. Dolu ziju zvierata a na 1. Poschodi ludia. Su pekne zdobenerezbou. V strede dediny je chram..su na nom vyrezavane motivy od zvierat ako vtaky, had, po hanumana z hinduistickeho panteonu. Obrazi ludi a symbol slnka – svarga rovnaky ako na slovensku. Vnutri kostola je iba ohnisko, velky bubon a tazke dvere s obrovskou retazou za ktorymi neviem co je, ale vyzera to, ze prinajmensom minotaur. Pytal som sa ludi c i veria na duchov a oni ze hej, aj na duchov zvierat. V noci som pocul aj samanske bubnovanie. Docital som sa, ze v tychto miestach este funguje polyandria, ale nepytal som sa na to. Inak ludia su obleceni velmi biedne. Deti casto bose v tejto zime. Otrhane spinave. Ale niektore dievcata a zeny maju pekne sperky. Jedna babicka mala piercing v nose s priemerom asi 10 cm. Muzi, ale aj niektore zeny pomahaju pristavbe domov a nosia obrovske stromy a opracovanekusy dreva. Asi by som skor umrel ako to udvihol. Vidiet, ako pod tym bremenom trpia. Vela ludi ma neliecene zranenia, a vselijake kozne infekcie. Asi kvoli nulovej hygiene. Ruky maju totalne cierne od spiny. Neviem ci si ich vobec niekedy umyvaju. Ale inak vyzeraju stastni. Entuziasticky. Dievcata si pospevuju, smeju sa, decka vyvadzaju, chcu sa fotogafovat a samozrejme chcu cukrky. Takze s eliahom sme atrakcia c 1. On je bisquit man a ja som photo man. Starsi chcu dezinfikovat rany alebo ine lieky. Tak som im na to dal trochu peroxidu. Ale to som trochu odbocil. Vecera bola tiez zaujimava. V jednom domceku s domacimi. Maximalne nehygienicke, al prekvapivo chutne capaty, ryza, zemiaky a caj. Ja som pridal par hrozienok a eliah kesu. Maso sme odmietli, ked sme v nom videli cerviky a domaci to trhal a sekal od kosti na spinavej zemi. Este spinavsimi rukami. V jednej chvili to jedol surove...fuj. spali sme v udoli pod dedinou v guesthouse. Ziadne kurenie a iba ladova voda. Bez elektriny.


dievcata zbieraju seno







vecera v Osle



chram v Osle




decka











181109
Sme pokracovali do harki doon. Prisli sme tam okolo 16:00. Je tu uz sneh 3600 mnm. O jedlo mame postarane, ale zase nie je kurenie. V noci je BRUTALNA zima. Voda vo flasi mi zamrzla.


za Oslou







Harki Dun




19/11/09
Tak sme tu v harki doon – v udoli bohov. Sedim pri ohni. Nas kuchar Pulaxyn vari caj. Prave na mna dopadol prvy luc ranneho slnka. Konecne. Tuto nc sme vela nenaspali kvoli zime. Ruky mam skrehnute, ale za chvilu to bude OK. Eliah isiel este vyssie, tak na neho cakam. Za hodinu by mal byt spat apojdeme dolu do dediny Osla. Dalsi den tu nechceme zosat. Dnes v noci som mal oblecene vsetky veci 4 vrstvy, 2 gate, 2 periny, sal, capicu,, rukavice.

rano v harki dun




Neskor...
Zisli sme spat do osla. Som vycerpany. Prespavame tu u domacich v domceku bez dveri iba so zavesom. V noci bolo prekvapivo prijemne.

Eliah mal bisquity



fajront



deti


























ranajky







20/11/09
Zisli sme az do sankri. Som totalne unaveny. Mam horucku a hnacku. Nohy stuhnute od tolkeho chodenia a chrbat ma tiez brutalne boli od batohu. Dnes som si teda vytrpel a zanadaval si. Poslednych 11 km sme presli za 2 hodiny. Riadne sme valili a cely den sme v podstate nic nejedli a nepili, lebo nie je voda a za oslou uz nechceme pit z rieky.

21/11/09
Rano nas zobudil budik 4 :45. Teda mna nie, lebo som bol aj tak hore. Behal som na zachod a mal som horucku. Ideme spat do Mussorie. Uz mam dost zimy. Po ceste zase viacero ludi oblvavalo dzip. My pouceni sme radsej nejedli.

22/11/09
V noci som mal este horucku. Zisli sme do dehradunu. Rozlucil som sa s elijahom. On pokracoval do varanasi. Ja idem vecernym busom do agry.

9/11/2009
Dnes mam cestovny den. Od 8:30 som vo vlaku a momentalne je 19 00. Idem do Harridwaru. Prijazd by mal byt zajtra rano. Krajina je celkom jednotvarna. Polia, polia, polia. A rovina. Domceky z hliny, slamy. Popri trati su stada krav, pripadne oviec alebo prasiat. Ludia prave zbieraju obilie - rucne - a mlatia ho. Ideme popri dedinkach a osadach. Velke mesta boli iba 2.

11/11/2009
Som v Risikesi-hlavnom meste jogy. Je to tu ale turistickejsie ako som cakal. Stanky so suvenirmi na kazdom rohu niekto nieco ponuka. Ganga je tu ovela cistejsia a dravejsia ako vo varanasi a je tu chladnejsie. Vcera som stretol jedneho chalana, ktory tvrdi, ze praktikuje jogu uz od detstva. Ale kazdy je tu tak trochu expert na jogu. Joga podla neho je citta vrtti nirodha (patandzaliho definicia) – kontrola myslienkovych vln v poli mysle. Moja podstta je radost. Som iba jeden z milionov lucov slnka, ale zdroj je rovnaky. Dnes som sa bol prejst do hor. Citil som sa tam prijemne. Ticho a nikto neotravoval. Iba stromy, spev vtakov a ja. Babylon som nechal za kopcom.
Cesta ku gaumukh-pramenu gangy je odrezana. V novembri je tam uz vela snehu. Vyzera, ze som zase nieco nedomyslel.

V Risikesi



Hanuman - oddany Arjunov spolubojovnik z Ramayany






Laxman Jula



opice su neuveritelne...vo vyske 20 metrov sa dokazu nahanat a bit..jeden nespravny pohyb a okupali by sa v Gange








13-poschodovy chram v Risikesi



12/11/2009
Dnes som bol cely den v horach. Kupil som si sveter 350 RS. Teraz trochu odpocivam. V horach som si oddychol. Ticho a klud. Pozoroval som opice a cely den som chodil.



13/11/2009
Obcas sa stanu zazraky. Das 1 rupiu zobrakovi a vsetko sa zmeni. Bol som pripraveny zajtra vypadnut do mussorie a odtial urobit trek po horach ale stretol som fajn ludi a stravil prijemny vecer pri rainbow atmosfere aj ked vacsina z nich o rainbow asi nepocula. Bubny, gitary, harmonium, didgeridoo = musica. A pribeh o chlapcovi, co hladal svetlo.

14/11/2009
Prave som sa vratil z hor. Uzasne, nadherne vyhlady. Horske dedinky a policka najlepsie. Krasni ludia. Stretnutie so zenou, co niesla na hlave kos plny bylin. Oblecena do cervena, ako ja. Tetovanie na tvari a vesele oci. Vymenili sme si par slov – ona po indicky, ja anglicky. Nerozumeli sme si, ale zaroven aj hej. Suzvuk. A potom hore kde uz nie su ludia a cesty. Tam kde lietaju iba orly. Cestu naspat este kupanie vo vodopade so skupinkou mladych indov. Par krat som sa vysypal, tak mam par skrabancov. A zase som v blaznivom risikesi. “happy valley”...stale tu niekto vyspevuje. Uz pred vychodom slnka mantruju aj 2-3 hodiny. A vecer takisto.


krajina v okoli Risikesu



Ganga

4/11/2009
Sedim vo vlaku z Kalkaty do Varanasi. Prvy krat som sam v indii. Vlak je v pohode. Mam postel na hornom poschodi a pozorujem dianie podo mnou. Predavacov caju, jedla, zobrakov a niektori ani neviem co robia. rozni spevaci, cistici topanok. niektori su mili, ini drzi. jeden sedi vedla mna a stale cumi. Noc bola dobra. Celkom pohodlne som sa vyspal. Vo vozni je 72 lozok. V kazdom oddeleni po 6. Nad ranom bola trochu zima, tak som ocenil sal, co mi dala Tom. Stanica v Kalkate je neuveritelna. Tolko ludi pokope som davno nevidel. Kazdy sa niekam tlaci, vacsinou s obrovskou batozinou. Ludia su dnes v pohybe...za lepsim zivotom..vsetci sa chcu dobre mat...hned teraz a nie potom, nie potom.

4/11/2009...neskor - zo stanice som sa dostal za 60 rupii (Rs) do centra Varanasi a uz som ubytovany kusok od ghatov v Elvis guesthouse (150Rs). vyzera to tu dobre, vonavo a cisto. Izba je svetla a priestranna...kupelna je spolocna.

5/11/2009 - Den vo Varanasi
Varanasi (Benares/Kashi)...shivovo mesto je jedno z najstarsich osidlenych miest na zemi. Podla legendy ho zalozil sam boh Siva. Nachadza sa na zapadnom brehu najposvatnejsej z indickych riek Gangy. Hori v nom vecny posvatny ohen pouzivany na spalovani mrtvych.
Rano som isiel pozriet ku Gange. Na chvilu som si sadol pri Jaian ghate a hned sa mi prihovoril chlapik,co si cistil zuby takym tym indickym drievkom :) ci nechcem previezt na clne. Chlapik sa vola Dzaser a vyzera celkom v pohode, tak niekedy nabuduce mu dam zarobit. Vela ludi okolo cvici jogu, spieva mantry (hlavne om nama shivaya), kupe sa v rieke, perie pradlo alebo len tak vylihuje. Vacsina ghatov je v pohode, ludia si ma moc nevsimaju. Pri Aswamedha ghate to bolo najhorsie. Vselijaki otravni maseri, astrologovia, vykladaci buducnosti, boatmani,...Manikarnika ghat je vidiet uz z dialky. vyzera to ako pohlad do podsvetia...ocmudene domy, a veze chramov, obrovske hromady dreva. To je hlavny spalovaci ghat - miesto odkial mrtvi idu na svoju poslednu cestu.
Podla legendy na tomto mieste bohyna Parvati skryla svoju nausnicu a poziadala boha Sivu, aby jej ju nasiel, ze ju stratila niekde na brehu Gangy. Tak si chcela zaistit, aby ju Siva vecne hladal a aby zostal s nou. Legenda hovori, ze ked je zomrely spaleny na Manikarnika ghate Siva sa spyta jeho duse, ci nevidel zlatu nausnicu.
Ghaty su uzasne, magicke miesto. Muselo to tu rovnako vyzerat pred stovkami rokov. Ludia vyzeraju ako z inej doby, farebni, niektori pomalovani - sadhuovia bradati, vlasati, v turbanoch. vsetky farby sveta sa tu stretavaju. niektori vyzeraju celkom strasidelne v tom ich makeupe, s dreadmi a s trojzubcom v ruke. sedia ako krdel vran a pozeraju do dialky hypnotizujucim indickym pohladom. Sivovi uctievaci.
Neskor som odbocil z ghatov do mesta, lebo pri rieke zacalo piect slnko.




Pretty & Nandini..tvrde obchodnicky








Manikarnika Ghat...all we are dust in the wind








Pracovna


Uzke ulicky varanasi su tiez uzasne. Cim dalej od Assi ghtu ludia menej ponukaju a chcu sa len porozpravat, pripadne vyfotit. Niektore ulicky su prijemne tiche, ine su ple ludi,bicyklov, motoriek. Pomedzi nich sa dostojne pomaly prepletaju vsadepritomne kravy,kozy, psy, obcas sa objavi na streche alebo stene opica. Niektore kozy su blecene alebo nafarbene nariklad na fialovo. Ludia prenasaju veci na hlavach – baliky, tehly, vrecia, kose s vocim, vsetko. Na ulici tkaju, farbia hodvab, pletu kose, zasivaju vrecia, holia sa, siju, curaju, varia, spia, citaju noviny, zobru, umieraju..cely zivot sa odohrava vonku. Niektore domy su obhadzane kravskymi lajnami. Videl som zenu, co ich zbierala – pekne cerstve do igelitky. India je supa na vsetky zmysly. Neda sa porovnat s nicim, co som doteraz videl. Ale nesmrdi – asi nemam dobry cuch a navyse sa vsade palia vonne tycinky.
Nasiel som fotogenicke trhovisko – ako tak fotim okolo prebehol pohrebny sprievod vykrikujuc mantru nam ram satya he, nam ram satya he - posledny kupel v Gange. Smrt a zivot sa tu casto stretavaju.
















Neskor som sa dal do reci s jednym typkom, ktory mi ukazal cestu zo zadu do maharadzovho palaca na strechu. Zhora je super vyhlad na shivala ghat. Dozvedel som sa, ze v chrame pri shivala ghate zije jeden svay muz a ze ked chcm ist dnu musim sa ho sptat. Vecer som este stretol Jasera a Nandini a Pretty. Celkove denne naklady dnes boli 300 Rs.

Rajov Palac








do skoly..























nedaleko manikarnika ghatu sa potuluje gang opic








bhagavan











divotvorca





druhy breh Gangy je nezastavany...krajina mrtvych

Incredible India