ja sa drzim, snazim sa, aby to nijak nevplyvnilo moj vlastny vztah, v podstate ked som odisla na vysku, urobilo sa mi lepsie a nasla som si chlapa, co je z normalnej rodiny (aj ked nasi su tatko starosta a mamka vs docentka), tak sa to lepsi, ja som vzdy vedela, ze nesmiem sa nechat ovplyvnit, pretoze by sa tym znicil aj moj zivot.

takych pribehom mam stovky a vlastne uz asi osem rokov denne aj hulim, aby som zabudla a aj sa to dari tusim, ide to pomaly a boli to, kadzy kontakt je tym ovplvneny a mozno som odmalicka ani nemala taky normalny vztah rodiacia/dieta, aj ked mama sa velmi snazila a detstvo nam urobila krasne a vyborne nas vychovala, aj tak tam je vzdy bude odstup, ked mi ako malej vravela, ze len kvoli nam s nim ostane, lebo inak by sme nemali dobre skoly a pekne veci, aj ked sme zili si pomerne dobre, lebo rodicia nam namiesto lasky chceli dat buducnost, ja tu chybu neurobim, radsej zit skromne a stastne, ako sa objebat na cely zivot kvoli lepsim zajtrajskom.]

uz spolu neziju, ale aj tak to neni moc dobre. a bude to horsie pri rozvode, to je ponaucenie, ze ked to dvoma neklape, doplatia na to uplne vsetci v rodine, ze je niekedy lepsie sa rozviest a zit skromne, ako si przit peklo uz na zemi. Lebo ja ten rozvod by som asi lepsie rozdychala ako mala, teraz po tych rokov mi je to jedno, v tom najhorsiom slova zmysle.