Nezaujíma ma veľmi, ako to myslel Nietzsche ako skôr to, ako to, čo myslel on, môžem transformovať na niečo, čo si myslím ja. Aj keď táto myšlienka mi príde v nietzscheovskom kontexte fascinujúca (zvlášť pre feministické diskurzy, ku ktorým mám blízko) a potom mám hneď asoicáciu na Foucaulta, ktorý s Nietzschem narábal pre mňa tiež fascinujúco (tak povediac "transfigurujúco").

Okrem toho, výmenou subjektu "žien" za niečo iné, napríklad "Rómovia", možno sledovať akúsi personifikovanú stopu nielen v rámci gender vzťahov, ale aj v rámci iných kultúrne a historicky podmienených sociálnych vzťahov.

No a nakoniec, túto persofinikáciu, napríklad "mám problém s tým, že ženy sú kurvy", ale je to koniec koncov "môj problém", rozvíjali niektoré psychoterapeutické smery v tzv. náhľadoch konštruktov neadaptívneho správania dosť neskôr po Nietzschem (a pravdepodobne bez toho, že by ich tvorcovia nad Nietzschem uvažovali).

Vďaka za tip.