Dve skúšky za sebou, tisíc pred sebou.
Samotné učenie ide tak na fucka ako sa len dá.
Nejak ťažšie ako zvyčajne.

1. Je po Vianociach a z toho sviatočného ničnerobenia sa mi vždy ťažko zvyká na študijné dni a noci.
2. Koncom októbra som mala fakt ťažké skúškové a celý november som makala na milión veciach a moja hlava má teraz pocit, že má mať voľno a do ďalšieho skúškového je času dosť.
3. Neviem, čo sa stalo s mojou odbornou slovnou zásobou. Kedysi bola veľmi fit, ale po tom Holandsku, sa tie slová niekam vytratili.
4. Bývam v novom byte a len si zvykám, ako kde a kedy sa učiť. Mám rada svoje zvyky a nerada ich mením. Navyše keď spolubývajúca v noci spí a mne fest vŕzga stolička, nepohodlne sa učí.
5. Keď sa učím nejaké neskutočné bláboly a spomeniem si na ten istý predmet z Holandska, tak sa mi chce plakať. Tak som z prednášok odchádzala nafičaná jak sviňa a doma si dohľadávala milión vecí, čo ma zaujíli. Tu trpím pri prečítaní každého stupídneho teoretického komunistického odstavca.
6. Stále čakám na výsledky z Holandska = stres.

Celé zlé toto skúškové.
Už nech je over.
Už nech je polka februára a môžem mať na bakalárke a na diplomke, na ktoré sa mega mega mega teším ako malé dieťa. A nech môžem zase robiť niečo s deckami v diagnosťáku, lebo mi to chýba fest.