Myslim si, teda takto to momentálne vidim ja, ze realita nieje ani pozitívna ani negatívna. Je objektívna , je taká aká je. Dobro a zlo su specialitou ega cloveka. Clovek vnima svet a automaticky si vyvodzuje urcite suvislosti. Pozitívne myslenie je ako filter vnímania, ktorý odfiltruje zo subjektávnej reality cloveka suvislosti, ktore mozu viest k strachu a neistote. Strach prameni z neistoty ludskej mysle, ktora nedokaze poskytnut odpovede ani na tie najzakladnejsie otazky svojej vlastnej existencie. Clovek potrebuje k zivotu urcity postoj k vlastnemu zivotu ci uz negativny alebo pozitívny. Preto vidim pozitivne , ako aj negativne myslenie ako obranny mechanizmus proti sialenstvu, ktore cloveku bez nejakeho postoja k zivotu ci uz negativneho alebo pozitivneho urcite hrozi. To ktorou cestou sa clovek vyberie zalezi od prostredia v ktorom zije a vyrastal, na stabilite jeho psychiky a sebadovery. Pozitivne myslenie je egu prijemnejsia cesta udrziavania "sebaobranneho" postoja alebo nazoru na zivot, ale stoji aj viac usilia a sebaovladania.

mozno trochu kostrbato vyjadrene ale takto sa mi to pospajalo v hlave...