sme mali lukulskú udalosť. eskluzívna epizóda, opulentná veleba. doňe chodili našuchorené, vymaľované kontúry. ostrý vzrušujúci buket bobuľových výberov, sláva. ách. nádhera. doňovia náruživí sledovali prekrástnosť doň kotletami otvárajúc im dvercia galantne. éch.

tak i ja, frizúra jak sa patrí, maľovanky tvárové na mieste, jak koráp som sa niesla po blýskavej palote v zlatej odedzi. pyšne hrdo, kotletám sa spupne podriaďujúc. prizvaná som bola k vravotu dvoch spárených. hovoríme vyšperkované slová, pokyvkávajúc sa v honostnosti, i prišiel ešte tretí. samé slová obdivu, slušne, chochmesne...

...potom zabzdošil, ľubovoľný z nich. ticho. smrad prehlušil bobule. možno okoloidúci, možno dobrý kamarát. isto dáky šklban. už nikomu nevysvetlím, že to ja nie, bo že doňe, čo svet svetom stojí, neprdia. a až do súdneho dňa budem v očiach dvoch ja vinník. a tretí sa smeje, jak si dobre zsral. patálija.