http://zuzanaroy.blog.sme.sk/c/209754/Co-nam-skola-dava-Alebo-skor-berie.html

Vieš, len nedávno sme sa presťahovali a triedila som veci po Samkovi, bolo toho dosť aj kočík športový mi zostal tak som volala do Brány života, či nechcú. Chceli, tak som to tam zaniesla. Keď som to tam bola zanieť, tak sme trochu kecali s vychovávateľkou v kuchynke - to je taký rodinný detský domov a bolo tam aj jedno dievčatko, Zuzka sa volala, bola po prvom ročníku a mala ísť do druhého, ale prepadla. Akurát sa vtedy vrátila z nejakého prázdninového tábora, tak sa večer osprchovala, večerala pri nás v kuchyni. Okrem toho, že som rozmýšľala aké to je u nás, keď príde Samko napr.zo školy v prírode, tak sa cuckáme muckáme, furt sme na sebe nalepení striedavo na mne na manželovi a vychutnávame si jeho návrat - videla som aké to je, keď sa vráti také dieťa z tábora do detského domova - je to hrozné - len sa okúpala - sama, obliekla do pyžama - sama, v kuchyni nikto ju nedržal na kolenách len tak jedla - proste hrozne sama - iné dieťa by po takom návrate bolo obletované (teraz nemám na mysli, že Samka nevedieme k samostatnosti - asi rozumieš) .... no chcela som povedať iné - vychovávateľka mi hovorila, že Zuzka prepadla, že Zuzka má všetky možné poruchy učenia, že má dys- hento, dys- tamto, proste samé dys- , a že i keď teraz prepadla, asi ju lepší ročník nečaká - v duchu som si pomyslela, Bože dievčatko, tebe by tak dobre padlo prísť k nám do školy, ale kto za ňu bude platiť školné (cca. 140 EUR aj so stravou) - domov asi nie.

Vieš, u nás by nebola onálepkovaná, že je dys- toto a dys- tamto (i keď špeciálny pedagóg, ktorého tam máme si tie diagnózy samozrejme vedie) ale u nás by sa pokojne sústredila na učenie kombinované s tou manuálnou prácou - je tam veľa takýchto príbehov, keď deti mali veľké problémy v normálnej škole, a u nás sa rozbehli aj osobnostne aj vedomostne. Nemajú tam takú úzkosť - takú tú chorú úzkosť, ktorá je neprospešná - ale makať musia, nie je tam vegáč. Vtedy som si v duchu myslela, že presne pre tieto deti by mali byť WŠ aj štátne. Veď každý nebude docent a neviemčo, a môže prežiť hodnotný školský život a nevyjde z neho ako onálepkovaný neschopák.

Môj syn (chvala Bohu) nemá žiaden postih, on je veľmi dobré dieťa, priateľský, kamarátsky, ale je tiež dosť citlivý, viem, že sa potrebuje oprieť o učiteľku, že sa môže na ňu do istej miery spoľahnúť a hľadať u nej pomoc. My sme ho viedli napr. k tomu, aby sa vedel efektívnejšie brániť - aj pred spolužiakmi, keď sa mu napr. posmievali a pod. Dosť sme na tomto bránení s učiteľkou spolupracovali - aby nemusel byť taký uplakaný, keď mu robia zle, ale aby sa aj on vedel im postaviť. My sme mu s manželom stále doma dohovárali skús tak, alebo tak, až sme mu nakoniec aj hovorili, ked ti urobí zle tak ho zbi ( presnejšie "nakop ho do zadku") ... Učiteľka mi potom povedala, že aby sme do neho toľko netlačili s tou obranou, lebo potom je pod tlakom, že to má urobiť tak alebo tak, ako hovorili rodičia, že nech mu radšej povieme, že Samko, je to na tebe, už ti nebudeme hovoriť ako to máš urobiť, lebo veríme, že najlepšie to vieš ty sám, ty sám prídeš na to ako a či sa chceš brániť. Dosť z neho potom spadlo, to, že "sa musí" brániť a bránil sa ako on chcel.

Povedala som mu, je to na tebe, bude to správne tak ako sa ty rozhodneš, aj keby to nevyšlo najlepšie, nevadí, ty najlepšie vieš, ako to chceš urobiť.

A ešte napr. poviem ti príklad, ako mi náš učiteľ čo učí dielne a remeslá hovoril, že ako Samkovi veľmi stúplo tento rok sebavedomie, že už nie je taký plachý ako v 1.ročníku. Samko je veľmi zručný, pekne šije, maľuje, a krásne mu šla tento rok aj keramika. Učiteľ mi hovoril, že Samko mal tak krásne výrobky, a že ho to napĺňalo veľkou hrdosťou na svoju prácu a že mu keramika veľmi pomohla zdvihnúť sebavedomie, lebo videl, že v tom je veľmi dobrý, aj učiteľ ho chválil, aj spolužiaci ho obdivovoali - veľmi mu to pomohlo. No a popri tom sa učí ostatné predmety - matematiku, slovenčinu, jazyky a pod. Ja sa teraz nechválim, ale toto je presne to, čo si na tej škole vážim, že ona to dieťa vedie ako celok - učia sa násobilku a všetko ostatné, ale napr. sledujú aj ako sa to dieťa vyvíja v kolektíve, či netreba podoprieť nejakú inú vlastnosť - a vidíš, ide to napr. krásne cez tie ručné práce.

Napr. cez ručné práce sa u detí (aj tých hyperaktívnych) dosahuje, že sa upokoja, musia sa sústrediť na steh, alebo na tkanie a pod. My máme v našej triede problémového jedného chlapčeka, ktorému viem, že za trest vymysleli, keď neposlúchal, že namiesto klubu musí chodiť na šitie. Tam nemôže vystrájať, musí pracovať, čim sa upokojí, koncentruje, musí doviesť prácu do konca a má aj trest, lebo nemôže byť spolu s deťmi.